Želám pekný deň žiakom, učiteľom, rodičom, deťom, dospelým a všetkým ľudom, ktorí čítajú tieto riadky, ktoré zachytávajú doterajšiu existenciu školy. BellAmos - moja škola. Teraz to už nie je pravda, keďže navštevujem gymnázium, no musím priznať, že ešte stále príliš často myslím na BellAmos ako na svoju školu. V BellAmose som strávila toľko času, že pre mňa znamenala skoro druhý domov. Poznala som ju ako jedinú základnú školu a nemohla som teda porovnávať. To bola trošku nevýhoda, lebo som ju mnohokrát nemohla ochraňovať tak, ako by si bola zaslúžila. Ale teraz je 10. výročie školy a treba myslieť len na to pekné.

Keďže základná škola trvá deväť rokov, ja som už v nej ten desiaty rok „aktívne“ nezažila. Poctivo svoju bývalú školu navštevujem, môžete ma tam vidieť dosť často a ja som rada, že mám takú možnosť.

Keby som mala začať písať všetky svoje spomienky, ktoré by sa v tomto bulletine mali objaviť, musel by byť skutočne hrubý! A to len čo sa týka mojich spomienok.

Obdivujem všetkých, ktorí dokázali zhrnúť všetky tie zážitky, dôležité okamihy, prelomy a udalosti; muselo to byť ťažké. Veď len taká jedna škola v prírode je plná nezabudnuteľných okamžikov, na ktoré bude veľa ľudí spomínať ešte dosť dlho. A koľko ich už bolo!

V porovnaní s inými školami je vlastne desať rokov len zlomok času. Ale naša škola je výnimočná, lebo sme v nej boli práve my, naši učitelia a spolu sme žili jedinečným spôsobom – trošku inak ako ostatní. A bolo to správne.

Dôkaz je napríklad dnešný deň, ktorý nám ukazuje zlomok toho, čo sa v BellAmose udialo počas tých desať uplynulých rokov, ako je to tu teraz, a naznačuje (pevne verím), ako to tu bude ešte dlho. . .

Nech sú žiaci, učitelia aj rodičia šťastní a spokojní, nech to ide takto ďalej. Nech sa učiteľom tejto peknej školičky podarí naučiť kopec detí práve to, čo naučili mňa. Naučili ma toho mnoho a až neskôr zisťujeme, aké je vzdelanie potrebné. . .

Aspoň to som Vám chcela povedať! Pozrite si ďalšie stránky s pocitom, že je to obrovská časť aj môjho života, ktorú by som nevymenila, ani keby sa to dalo. Bol to kus života môjho, takisto ako kus života všetkých ľudí, ktorých som tu spoznala a ktorí poznali mňa.