28. máj 2017
BellAmos - Súkromná základná škola


Menu

Aktuality














potadlo.abz.cz


Sme Eva a Jozef Pustayovci a sme skutočne radi, že naša dcéra Sabinka s úspechom navštevuje už piaty ročník Súkromnej základnej školy BellAmos. Keď sa blížila doba nástupu našej Sabinky do prvej triedy, začali sme robiť taký malý „brainstorming“ martinských základných škôl. Dali sme si niekoľko bodov, ktoré boli pre nás dôležité.
1. počet detí v triede
2. úroveň školy
3. mimoškolská činnosť
4. inakosť
5. referencie
6. kvalita
Musíme povedať, že z našej hodnotiacej tabuľky nám celkom jednoznačne vyšla jediná možnosť – BellAmos.
A päť úspešných rokov našej Sabinky to úplne potvrdilo. Úplne úžasná vec je 15 detí v prvej triede a jedna pani učiteľka prvé štyri roky.
Ešte aj v piatej triede deti často a rady spomínajú na svoju pani učiteľku Ivku Guráňovú. O tom, že sa deťom dostatočne venovala v škole, svedčilo aj to, že Sabinke sme pri písaní domácich úloh museli venovať minimum času, väčšinou ich zvládala úplne samostatne.
Inakosť školy sa prejavila nielen v množstve záujmových krúžkov, ale aj v spôsobe vyučovania, keď deti nesedia iba v triede, ale za poznaním často vyrážajú do prírody, mesta, knižnice, kina či divadla, čo veľmi pozitívne vplýva na ich vedomostný obzor.
Korunou inakosti je pasovanie prváčikov a rozprávkové triedy, čo je v Martine jedinečné. O tom, že škola kráča s dobou, dokumentuje aj webová stránka školy. Dozviete sa tu nielen prospech detí, ale aj všetky potrebné a užitočné informácie o škole – je na vysokej úrovni.
Veľmi oceňujeme aj účasť rodičov na živote školy. Napríklad pre mňa úspešné vyrezávanie halloweenskych tekvíc, pre manželku príprava perfektných vianočných trhov. Čo dodať na záver? Snáď iba to, že všetky referencie, ktoré sme mali pred prvou triedou, sa plne potvrdili a aj my ich budeme radi pozitívne šíriť ďalej. A aj keď v súčasnosti na deti piatej triedy číhajú osemročné gymnáziá, naša Sabinka bude určite absolventkou Súkromnej základnej školy BellAmos.
Takže, milý BellAmos, do ďalších úspešných rokov Ti prajeme veľa šikovných detí.

Eva a Jozef Pustayovci, rodičia Sabinky z 5. S, školský rok 2016/2017

Prečo BellAmos?
Nášho syna som sa rozhodol dať do školy BellAmos ešte predtým ako sa narodil. (takmer) Prvýkrát som sa zoznámil s touto školou asi pred desiatimi rokmi, keď som bol ponúknuť služby svojej spoločnosti škole. Dodnes si pamätám na dobrú náladu, ktorá v riaditeľni bola. Uplynuli asi tri až štyri roky a zrealizovali sme prvé práce, pri ktorých som vždy strávil niekoľko dní v priestoroch školy.
Nebolo možné si nevšimnúť úpravu a výzdobu v triedach, chodbách... (Ak čítaš rád, postupuj do knižnice Janka Hraška... ak nie, aj tak postupuj do knižnice Janka Hraška – či je to presne autentické neviem, ale pamätať si to budem dlho.) Nakoľko som navštívil aj iné školy, napríklad aj štátne, ktoré dostanú na jedného žiaka z našich daní viacej peňazí, v tom momente som si spomenul na známe „Za menej peňazí viacej muziky!“ (na účet úpravy školy). Nakoniec... a v prvom rade, to, čo z tejto školy robí BellAmos, sú učitelia (aj riaditelia, aby sme na nikoho nezabudli...).

Byť učiteľ je poslanie. A ak toto poslanie berie učiteľ s entuziazmom, je to najviac. A takých je v BellAmose kopec, či celá zborovňa. Niekomu sa stane koníček povolaním a niekomu povolanie koníčkom – výsledok je totožný. Takto vnímam za tie roky učiteľov z BellAmosu.
Tak kde inde by mal chodiť môj syn do školy?

Ing. Roman Vrzal, ocinko nášho prváčika Samka z 1. S (školský rok 2016/2017)


Volám sa Erika Andrášiková a som mama prváčky Alicky z 1.SA. Pred dovŕšením piatich rokov sme začali intenzívne premýšľať a zisťovať kvalitu základných škôl v Martine. Po viacerých pozitívnych odporúčaniach našich priateľov, ale aj cudzích ľudí, sme sa rozhodli navštíviť a prezrieť si priestory školy. Zoznámili sme sa s milým kolektívom a rozhodli,že dostatočne včas zapíšeme do poradovníka dcéru, aby sa dostala medzi prvákov. S očakávaniami sme išli na zápis, z ktorého bola nadšená nielen Alica a všetci jej budúci spolužiaci, ale aj rodičia. Veľmi oceňujem kvalitnú prípravu na tento veľký deň pre malých prvákov, ktorý bol pre nich, aj pre nás rodičov, nezabudnuteľný. Oceňujem prípravu programu školy, prístup k deťom a vyučovaniu, výborné krúžky, online www.stránku, facebook, tvorbu Zvončeka a dobre pripravené spoločné podujatia. Vybrali sme si BellAmos, lebo je z neho cítiť familiárnosť, je tu malý počet
detí v triede, takže pani učiteľka má dostatočný čas, aby dobre pripravila každé dieťa. Ráno na chodbách cítiť dobrú atmosféru, kolektív je stále usmiaty a to je dobrý štart pre dieťa. Už teraz sa tešíme na pasovanie prvákov na hrade Strečno, BellAmos je aj v tomto projekte jedinečný. Je to ďalší krásny deň, na ktorý deti nezabudnú. BellAmos navštevujeme krátko, ale myslím si, že sme sa rozhodli správne a pozitívnu reklamu šírime ďalej. Želáme veľa úspechov a veľa úspešných detí!

Erika Andrášiková, v školskom roku 2016/2017 mamina prváčky Alicky


První cestu mého muže na Slovensko jsem brala jako výlet.. Když se mě po druhém takovém výletu zeptal, co bych říkala na to, kdyby v Martině začal pracovat, myslela jsem si, že se zbláznil. Jsem docela flexibilní člověk, ale tak nějak jsem si říkala, že když si někdo postaví dům, mohl by v něm třeba bydlet i déle než rok. Náš přesun proběhl více méně bez problémů, a brzy jsme se v Martině začali cítit jako doma. Zejména když alespoň starší Domča začal chodit do školky. Postupně jsem začala tušit, že naše slovenské dobrodružství bude asi na delší dobu a jímala mě trochu panika při pomyšlení na povinnou školní docházku. Neznalá Martina jsem měla povědomí jen o klasických školách, jaké jsem kdysi navštěvovala já. Panika postupně sílila a začala jsem uvažovat o tom, že bych děti učila doma (to bych si dala!). V zimě 2013 se na nástěnce ve školce objevil letáček Bellamosu a já se vydala na den otevřených dveří. Až s neuvěřením jsem naslouchala paní ředitelce, která nadšeně vyprávěla o naší škole, dětech a učitelích. O tom, jak se snaží děti vzdělávat tak, aby je to bavilo a do školy chodili rádi a jak odpoledne nechtějí domů. Dnes už tomu i věřím, máme to stejně. Doma jsem o tom s nadšením vyprávěla mému muži, který si myslím velmi oddychl, protože
pochopil, že se přestanu ptát, kdy se vrátíme do Brna. Když jsme Domču loni v září vedli poprvé do školy a předali jej paní učitelce Majce, Zuzce a paní ředitelce, která se dětem představila jako Hanka, věděli jsme, že to bude dobré. Bylo vidět, že je to přesně to pravé místo a ti praví lidé, se kterými se bude prcek cítit dobře, kde bude respektován jako živá bytost, se vším, co k tomu patří. Velmi brzy jsem přišla o monopol na pravdu, protože se o tuto výsadu teď musím kromě tatínka a prarodičů dělit i s celým pedagogickým sborem, zejména s paní učitelkou Majkou, se kterou je nejvíce. A taky se Zuzkou. A taky s Helkou. Ta má navíc důležitou výhodu, protože rozumí i fotbalu, což je prostě nejvíc. Kvůli paní učitelkám (pouze) se u nás taky dělají domácí úkoly, protože jinak by na ně pro samý fotbal a hry (eufemismus pro lotroviny) nebyl čas. Protože je má prostě rád. Tak, jak bych nikdy nebyla doufala a stále mě to dojímá. Máme za sebou čerstvě pasování prvnáčků na rytíře krajiny Abecedelandu, které proběhlo v nádherné scenérii hradu Strečno. Bylo krásné sledovat nadšení, s jakým se dítka vrhala na plnění úkolů. Dívat se, jak se nebojí a sebevědomě odpovídají a luští a jak si pomáhají a drží pěsti ostatním. To je myslím pro mě to nejpodstatnější. Z malých divokých předškoláků nám vyrostli sebevědomí školáci, kteří ale díky hodnotám, které se jim i ve škole snaží vštěpovat, zůstávají ohleduplní a citliví vůči ostatním. Jak porostou, bude to zřejmě čím dál víc obtížnější úkol jak pro pedagogy, tak pro nás rodiče, ale věřím, že to zvládneme a vychováme mladé lidi, kteří budou vědět, že s trochou píle všechno lze, a že skrze sebe mohou k lepšímu měnit i svět kolem. Našlápnuto k tomu mají znamenitě. Za to patří všem v Bellamosu a kolem něj náš velký dík. Děkujeme.

Lucie Cesarová, v školskom roku 2015/2016 matka prváčika Dominika

Dobrý deň!
Na úvod by som sa chcela predstaviť, volám sa Jana Dawelbeitova a som mamou Emy a Kima, ktorí navštevujú BellAmos od minulého roka. Žili sme tri roky v Írsku, kde sa Kamal narodil, a potom štyri roky v Anglicku, kde aj navštevovali školu. Chcela by som tým naviazať na článok mojej dcéry Emy, a povedať pár slov aj ja ako rodič. So školou v Anglicku som bola spokojná až na pár výnimiek, ktoré však nemali nič spoločné s kvalitou výučby. Vadilo mi, že už 4-ročné deti museli navštevovať školu. Bolo to podľa mňa zavčasu a prichádzali o detstvo. Škola začínala síce o 9.00, ale končila o 15.30hod, kedy sa deti hromadne vyzdvihovali. Napriek tomu mali dokonale premyslenú „policy“, kde sa deti ráno odovzdali učiteľke do ruky a poobede vám ich ona odovzdala späť. Neexistoval mimovoľný pobyt deti mimo areálu školy, ani v budove školy, aj na dvor chodili s dozorom.
Deti si do školy nosili len desiatu, žiadne knihy ani zošity, všetko, dokonca aj písacie potreby mali v škole. Všetko bolo zabezpečené školou. Rodičia zabezpečili iba uniformu.
V triedach bolo 25 až 30 detí, ale mali učiteľa a asistentku učiteľa, ktorá tam bola po celý deň. Jej úlohou bolo pomáhať „slabším“ žiakom, tým nemám na mysli žiakom so špeciálnymi potrebami, tí mali osobného asistenta. Učiteľ mal len učiť. I keď to vyzerá ako dokonalý chaos, veľmi dobre to fungovalo. Deti boli v skupinách po 4 až 6, podľa ich levelu, a tak každý mal primeraný prístup. Napríklad vo štvrtej triede boli spolu deti s level druhákov s nadpriemernými deťmi (level šiestakov). Nikto nebol ukrátený, lebo sa skupiny po troch týždňoch menili, a tak lepší ťahali slabších, pričom sa ich level udržal. Mali dokonca aj rozdielne testy, prispôsobené ich levelom. Nikto nemohol odpisovať alebo argumentovať, že to bolo ťažké. Deti, ktoré napísali svoj level na 100%, dostali na druhý deň test o level vyšší. Tým sa učiteľ snažil zistiť, čo všetko je v dieťati , a čo ho ešte môže naučiť. Snažil sa vytiahnuť z dieťaťa všetko, čo vie, nie mu ukázať, čo nevie. Zatiaľ sa slabší tešili aj z toho malého úspechu, čo pokročili. Nikto neprepadol, každý pokračoval svojím tempom. Čo bolo veľmi pozitívne podľa mňa, išli heslom, že nie je dôležité dosiahnuť národný priemer, ale osobný progres. Čo znamenalo, že dieťa muselo napredovať aspoň jeden level za semester. Ak to tak nebolo, škola ihneď kontaktovala rodičov a spolu zvolili ďalší postup, či formou doučovania alebo asistentkou.
Dôležité bolo napredovať.
Výsledky žiakov, level, vysvedčenie, ako to voláme na Slovensku, bolo adresovane rodičom, v zalepenej obálke.
Považovali ho za vysoko „private“, osobnú vec medzi učiteľom, žiakom a rodičom. A spoločensky neprípustné opýtať sa hodnotenie druhého žiaka, čo mi bolo hneď na začiatku povedané. Výborné... staraj sa o seba a nie o druhých! To by potrebovalo naše SLOVENSKO.
Na záver výrok:
Človek má tri cesty, ako múdro konať.
Najskôr premýšľaním: To je tá najušľachtilejšia.
Druhá napodobovaním: To je tá najľahšia.
Tretia skúsenosťou: To je tá najtvrdšia.
(Konfucius)

Jana Dawelbeitová, v školskom roku 2015/2016 mamina druháka Kima a šiestačky Emy

Milí pedagógovia, rodičia, deti!
Aj keď do časopisu ZVONČEK väčšinou prispievajú žiaci, rozhodla som sa ako matka žiaka Vašej školy vyjadriť svoje uznanie a poďakovanie za všetko, čo pre žiakov robíte. Nakoľko Daniel nastúpil do BellAmosu až od druhého stupňa, a je žiakom Vašej a teraz už aj „našej“ školy druhý rok, už teraz môžem úprimne skonštatovať, že som toto rozhodnutie mala ako matka, ktorej záleží na vzdelaní a prostredí, v akom žiak vyrastá, urobiť dávno. Z môjho syna, odkedy sa stal žiakom Vašej školy, je iné dieťa. Jeho povahové vlastnosti sú tichosť a utiahnutosť a nie je nič krajšie pre mňa ako matku, keď sa mu príchodom zo školy nezavrú ústa a rozpráva mi o hodinách a priebehu vyučovania. Žiaľ, predtým som takéto niečo nepoznala. Veľmi si vážim Váš prístup, atmosféru, akú v škole vytvárate a pozitívnu energiu, ktorá je každý deň, každú hodinu, kedykoľvek mám možnosť byť v priestoroch školy.
Takisto by som rada vyzdvihla mimovyučovacie aktivity /výlety, exkurzie, akcie mimo školy/, ktoré pre deti organizujete. Lebo toto vôbec nie je samozrejmosť.
Ďakujem, že sa správate k deťom s úctou a slušne. Nikdy som v škole nepočula nervózne frázy, nervózne príkazy.
Ďakujem, že pristupujete k práci zodpovedne a profesionálne, že som na Vás nikdy nepostrehla „syndróm vyhorenia“.

Mgr. Jarmila Donková, v školskom roku 2015/2016 maminka šiestaka Daniela

Naša dôležitá voľba

Keď sa blížil zápis do základných škôl, stáli sme pred rozhodnutím, ktorú školu vybrať pre našu dcéru Ninku. Na výber bolo množstvo alternatív. A tak sme začali zvažovať pre a proti. Nakoniec sme sa rozhodli pre SZŠ BellAmos. Prečo? Túto školu navštevoval aj Ninkin starší brat Janko. Pri Jankovi sme mali iba samé dobré skúsenosti. Veľmi sme oceňovali individuálny prístup, množstvo mimoškolských aktivít a to, že učitelia sa maximálne, až nad rámec, venujú deťom. Ninkinou triednou učiteľkou sa stala Mgr. Ivonka Guráňová, ktorá kedysi učila aj moju sestru a tá s ňou bola nadmieru spokojná. Ivonku si hneď obľúbila aj naša Ninka.

V BellAmos poznám veľa učiteľov, ktorým dôverujem a bez problémov im zverím svoje dieťa. Aj samotná pani riaditeľka Mgr. Anna Thomková mala  dobré meno už pred mnohými rokmi ešte na Základnej škole Eštovova. Nebolo teda pre nás toto rozhodovanie dlhé a BellAmos jednoznačne vyhral. Veľmi sa nám okrem iného páči aj to, že v tejto škole každý každého pozná, deti z jednotlivých ročníkov sú navzájom kamarátmi a celá škola je ako jedna veľká rodina. Sme preto radi, že naša dcéra Ninka je jej súčasťou.

rodičia prváčky Ninky Záborskej, školský rok 2016/2017


Dovoľte, aby som sa Vám predstavila. Volám sa Zuzana Šestáková a som mamou Ronalda, žiaka 5.S triedy na našej základnej škole BellAmos. Dostalo sa mi tej radosti, aby som sa s Vami podelila o moje pocity a názory z nášho rozhodnutia zmeniť základnú školu. Áno, od 1. februára 2016 sme sa rozhodli Ronalda preložiť na Súkromnú základnú školu BellAmos. Dôvod? Hľadali sme niečo iné, ako nám poskytovala predchádzajúca škola. Viem, že každé dieťa je iné a teda mu aj niečo iné vyhovuje. V minulosti som mala priateľku, ktorej dve dcéry chodili na BellAmos (dnes sú to už dospelé slečny), a už vtedy som celé dni počúvala chvály a ódy na školu, ktorú navštevovali. Vtedy som to však brala jedným uchom dnu a druhým von, nakoľko ja som mala vtedy ešte malé deti. Ako šli roky, podchvíľou som sa stretala s ľuďmi, ktorí mali veľmi pozitívne skúsenosti a rozprávali mi, aké šťastné chodia ich deti zo školy. Keď sme aj my dospeli do rozhodnutia, že zmeníme školu, všetky prijaté informácie hovorili, že práve BellAmos bude tá najlepšia voľba. Potom prišiel deň D, kedy som s mojím synom prišla na prvý skúšobný deň. Všetko bolo také dokonalé, že som si vravela, či je to vôbec pravda. Pani riaditeľka nás s láskou prijala, bola veľmi milá, ústretová. Potom sa nás ujala pani učiteľka Herbrychová. Jej profesionálny a úžasný ľudský prístup ma skutočne dostal. A samozrejme aj môjho syna. Priestory školy sa nám veľmi zapáčili (mne hlavne vôňa dreva v Knižnici Janka Hraška). Potom nám predstavili skvelú triednu pani učiteľku Mojšovú. A bolo rozhodnuté. Zatiaľ ubehli len dva mesiace, ale môžem povedať, že ani na chvíľu sme neoľutovali. Môj syn chodí zo školy šťastný, miluje florbal, ktorý hráva aj v rámci telesnej výchovy a aj každú stredu v rámci krúžku. Majú skvelý kolektív, skvelých učiteľov, ktorí sú ochotní venovať sa deťom aj mimo svojich vyučovacích hodín. Skrátka, poznáte to – šťastné dieťa – šťastný rodič! A toto je presne náš prípad.

Zuzana Šestáková, mamina Ronalda z 5. S (školský rok 2015/2016)


Keď ma pani učiteľka Vaváková oslovila s tým, či by som prispela do školského časopisu, naozaj som si niekoľko dní trápila hlavu, o čom napísať. Ale keďže po toľkých rokoch na materskej dovolenke (už to bude s niekoľkými prestávkami 12) je moja kreativita na bode mrazu, väčšia múdrosť ma nenapadla ako porozprávať o tom, ako sme sa vlastne dostali k Bellamosu... Takže, keď sme sa kedysi dávno, pred mnohými a mnohými rokmi rozhodovali, do ktorej školy pôjde náš prvorodený, pre mňa to bol vždy Bellamos. Mám pár dobrých priateľov, ktorí majú s touto školou dobré skúsenosti a v dobrom na ňu spomínajú, aj keď deti už sú dospelé.

Okrem toho som vedela, že počty žiakov v triedach sú výrazne nižšie ako na štátnych školách. Nechcela som, aby si niekto moje deti zaradil podľa prvého dojmu, bez toho, aby ich spoznal. Nie každý vie urobiť dobrý prvý dojem, viem o tom svoje. Napríklad aj to, že to často býva iba dojem. Pre môjho manžela to ale tak rýchle nebolo. Netradične, je o čosi šetrnejší než ja (naozaj poznám tak zo dva páry kde je to naopak), takže potreboval trochu pádnejší argument než môj, viac menej intuitívny. Ten našiel práve v týchto deťoch, ktoré navštevovali BellAmos. Na rozdiel od ostatných detí, tieto sa vedeli prezentovať aj pred viacerými ľuďmi, nebáli sa prejaviť svoj názor a tiež ho vedeli zrozumiteľne vyjadriť. Neboli zahanbené ani zakríknuté, bolo vidno, že sa na ich potenciále naozaj pracuje.
Niečo na tom asi bude, náš Matúš vie svoje názory prezentovať naozaj zrozumiteľne. Niekedy až príliš... Ale aby som neodbočovala, toto presvedčilo aj môjho manžela a Maťko sa stal žiak BellAmosu. O rok neskôr k nemu pribudla aj Tejka a tento rok Saška. Netvrdím, že vždy bolo všetko ružové. Nebolo, boli aj tažšie chvíle. Najmä keď sa nám narodilo poradové číslo 4. Ale prekonali sme to (aj keď ružová to ešte stále tak úplne nie je) aj s výraznou ústretovosťou pani učiteliek. Najmladší adept má ešte pár rokov čas, ale zatiaľ si naozaj neviem predstaviť, že by išiel inde. Ani nevidím dôvod, deti si zaslúžia dobré vzdelanie, ale aj to, aby im niekto pomohol zistiť, v čom sú najlepší a čo ich baví...

Lucia Šlichtíková, mamička Matúša, Tejky a Sašky – našich bellamosákov (školský rok 2015/2016)


Volám sa Katarína Sýkorová a som mamina vášho nového spolužiaka zo 7. S, Peťa Sýkoru. Som rada, že vám môžem napísať pár slov, prečo sme sa rozhodli pre už aj “našu” školu.
Z pohľadu rodiča vôbec nie je jednoduché vybrať školu pre svoje dieťa, ktorá by spĺňala všetky požiadavky, ktoré si “vysnívate”. O to viac oceňujem, že taká vysnívaná škola naozaj existuje. Súhlasím s názorom maminky, pani Šestákovej, ktorá sa vám prihovárala v minulom čísle. Aj my sme počuli na BellAmos len chválu, po očku som sledovala výsledky monitorov, a tie boli super! Páči sa mi práca učiteľov s deťmi, ich nadšenie a samozrejme celkový dojem umocňuje atmosféra školy. Keď sme prvýkrát prešli prahom, mala som jemnú nervozitu… Človek nevie, čo presne má čakať.  O to väčšie bolo moje prekvapenie z vrúcneho prijatia. Celé naše stretnutie prebiehalo uvoľnene a príjemne.
Všetko okolo nás nás dostalo a najviac nášho Peťa. Úplne ho pohltila knižnica Janka Hraška, citlivý a materinský prístup pani riaditeľky a pani učiteľky Herbrychovej. Odrazu sme videli, že nám učiteľ naozaj rozumie, že chápe, o čom rozprávame, že chceli s nami hľadať lepšiu cestu za vzdelaním, a to bolo skvelé. Aké sú naše očakávania ako rodiča? V prvom rade je pre nás dôležité, aby sa náš Peťo dobre cítil, aby videl, že učiť sa dá aj zábavnou formou, že mu učitelia pomáhajú a snažia sa, aby napredoval… Verím, že naše rozhodnutie bolo správne a teším sa z každého dňa v BellAmose.

Katarína Sýkorová, v školskom roku 2015/2016 mamina siedmaka Petra


Milý BellAmos!
Úprimne môžem skonštatovať, že po kladnej skúsenosti mojich oboch detí, som maximálne s BellAmosom spokojná. S vaším vyučovacím procesom a metódami dostali a dostávajú (teda už len Lucas, vzhľadom na to, že dcéra Natália chodí už druhý rok na osemročné gymnázium Lettricha) skvelé základy pre samostatné učenie. Takisto práca s textom a čítanie s porozumením im tiež nerobia žiadne problémy a to, že deti chodia zo školy spokojné a usmiate, aj keď samozrejme s úlohami, tak to je to podstatné.
Veľmi chválim a vážim si aj možnosť individuálneho štúdia. Vzhľadom k tomu, že Lucas chodí štyrikrát do týždňa na hokejové tréningy, tak vďaka tomuto vzdelávaniu pri niektorých predmetoch sa dá skĺbiť aj kvalitné vzdelanie so športom.
Okrem učiteľského zboru som veľmi spokojná aj s prácou vždy usmiatych pani vychovávateliek. Takisto sme spokojní s krúžkami, z ktorých si deti vždy vedeli a vedia vybrať, hlavne z tých, ktoré sú zamerané na šport a pohyb. Želám BellAmosu veľa spokojných detí!
Ing. Jana Franeková, v školskom roku 2015/2016 mamička Lucasa z 5. S a bývalej bellamosáčky Natálky


Keď sme náhodou pred pár dňami našli pri upratovaní fotografie našej dcéry spred 9 rokov, zaskočili nás dve veci, že v tom čase sme fotili ešte na film a fotky si nechávali vyvolávať v meste vo fotoštúdiu a druhá, že je to 9 rokov odkedy naša prvorodená dcéra prekročila prah základnej školy BellAmos.
Výber školy bol skôr na otcovi, keďže je on rodákom z Martina. V prvom momente nás pri výbere školy napadla ZŠ na Mudroňovej ulici, ktorú sme generačne navštevovali. Avšak náhodne sme sa dozvedeli o škole, kde je v triede minimálny počet žiakov a venovanie žiakom je skoro individuálne.
Niekedy sme mali pocit, že učiteľský zbor hrá vzhľadom k počtu detí v triede presilovku. Samozrejme začiatky boli pre ňu so slzičkami, neskôr sme museli vstávať celkom dlhú dobu už pred piatou ráno, nakoľko naša dcéra bola veľmi nedočkavá a zároveň nepoznala hodiny a nevedela presne určiť, koľko ešte chýba do ôsmej hodiny. Takto nejako sa stal BellAmos postupne súčasťou jej a aj nášho života. Asi najviac sme o škole vedeli, keď sme spoločnými silami doma vypracovávali projekty. Po skončení prvého stupňa sme sa rozlúčili s pani učiteľkou Kováčovou, ktorá určite zanechala v našej dcére dobré spomienky a pomohla jej otvoriť dvere do etapy života, kedy sa začíname vzdelávať. Po 4 rokoch sme sa pokúsili dostať sa na gymnázium na Ľadovni, kde sme ale napriek snahe a dobrej štartovacej úrovni BellAmos neuspeli. Tento neúspech nás však neodradil a o to vážnejšie sme sa začali pripravovať na gymnázium V. P. Tótha, nasadenie bolo naozaj veľké. Avšak tu naše úsilie prekazila červená vláda, ktorá dáva do popredia robotnícke kádre asi pre vznikajúce automobilky a 6-ročné gymnázia zrušili. Táto neférovosť a bezmocnosť boja proti štátnemu zriadeniu našu dcéru mierne odradila a v ďalšom štúdiu ZŠ poľavila. Musíme sa priznať, že aj nás.
Voľnočasové aktivity nemožno opomenúť. Boli naozaj bohaté, spomeniem exkurzie, divadelné predstavenia, škola v prírode, športové aktivity ako plávanie, lyžiarske výcviky boli na každoročnom poriadku. A tak prešlo 9 rokov nášho spoločného života. O 30 dní sa uzavrie táto kapitola života, na ktorú bude naša dcéra a my určite dobre spomínať. Ďakujeme BellAmos.

rodičia Zuzky Horváthovej z 9. S (školský rok 2014/2015)


Ako sme vnímali prechod na 2. stupeň ZŠ

Náš syn Maťko je pomerne citlivé, vnímavé dieťa s ochranárskymi sklonmi k slabším. Má veľkú výhodu, že kolektív pre neho znamená podstatnú súčasť jeho sveta, do ktorého sa začleňoval vždy bez problémov. Vie, že v rodine má stopercentnú podporu a rodina ho bude ratovať, nech sa deje čokoľvek, ale dobre si uvedomuje, že za prípadné svoje huncútstva ho trest neminie. Na prvom stupni Maťko našiel dobrý kolektív spolužiakov, milú a starostlivú pani učiteľku, ktorá na „svoje deti“ nedala dopustiť a vypiplala ich od malých žiačikov krok po kroku až do predpuberty, takpovediac k slečnám a chalanom s vlastným názorom. Ako mama, ktorá nedá na svoje deti dopustiť, či v dobrom či v zlom, a teší sa z každého ich pokroku. Prvý stupeň takto Maťkovi rozhodne rodinu pripomínal, do školy chodil rád a tešil sa aj na každú mimoškolskú aktivitu. Ako to chodí, čas bežal rýchlo a ani sme sa nenazdali, stáli sme pred bránou druhého stupňa. V podstate sme si to jasne uvedomili až pri dojímavej rozlúčke s pani učiteľkami z prvého stupňa v júni minulého roka. Aj napriek blížiacim sa prázdninám, sme sa viac začali baviť o nadchádzajúcom školskom roku. Na jednej strane boli očakávania Maťka a samozrejme i nás rodičov. U syna to bolo najmä nadšenie z nových spolužiakov, ktorí rozšíria v ďalšom ročníku ich triedu. A tak trošku bolo z neho cítiť aj nový pocit dospelosti – „budem väčší, starší“. U nás zase zvedavosť, kto bude novou pani učiteľkou triednou a čo bude potrebné k tomu, aby Matej zvládal všetko s prehľadom, ako na prvom stupni.
Podobnú skúsenosť sme mali už so staršou dcérou, ktorá absolvovala BellAmos po 6. ročník, z ktorého odchádzala na šesťročné gymnázium. Áno, skúsenosť sme mali, ale predsa je to už sedem rokov a veľa vecí sa mohlo pomeniť, navyše naše deti sú tiež rôzne. Čo vyhovovalo dcére, nemusí nutne synovi. Otázka, či bude zvládať nový rozsah a zmeny učiva, celkový štýl vyučovania, ako si zvykne na nových pedagógov, prípadne ich prístup, bola teda stále do veľkej miery otvorená. Pravdupovediac už sme si veľmi nepamätali, nakoľko bolo potrebné zmeniť systém z hľadiska domácej prípravy na vyučovanie a intenzity podpory z našej strany ako rodičov. Voľné dni prázdnin ubehli ako voda a zrazu sme boli v piatom ročníku. V rámci úvodného stretnutia s pani učiteľkou triednou sme sa však rýchlo zorientovali v požiadavkách a dohodli si nový spôsob komunikácie.
Je odlišný od prvého stupňa hlavne vo väčšom využívaní elektronických prostriedkov. Okrem bežných informácií, podkladov k príprave na vyučovanie sa týka aj novej elektronickej žiackej knižky. V konečnom dôsledku prechod na druhý stupeň vôbec nepredstavoval pre nášho syna stres. Naopak, prišiel opäť do známeho a dôverného prostredia, kde každého pedagóga z druhého stupňa dobre poznal už počas štyroch rokov a platí to i opačne z pohľadu pedagógov, ktorí poznajú každé dieťa po mene, i keď ich ešte neučili. Čo sa týka množstva a náročnosti učiva, skôr sme mali pocit, že je to jednoduchšie, pretože latka náročnosti na prvom stupni bola postavená dosť vysoko - chvalabohu, a za to patrí vďaka pani učiteľke Zuzke. Sme radi, že aj my patríme do tejto BellAmos-áckej rodiny.

Ľubomír Koniar, v školskom roku 2014/2015 otec Maťka z 5. S


Naša správna voľba
Naša voľba správnej základnej školy bola tak trochu na dva pokusy. Tak ako každý rodič, aj my s manželkou sme starostlivo vyberali a voľba najprv padla na inú súkromnú školu v Martine. Dostali sme veľmi milú pani učiteľku Žanetku, ktorá deti nadchla a Matej sa zo školy tešil a my samozrejme s ním. Pani učiteľka však čoskoro odišla na materskú dovolenku a v triede sa počas nasledujúceho školského roku vystriedalo niekoľko učiteľov. Ako rodičia sme to nevnímali príliš pozitívne a celý prvý stupeň bol takpovediac o kompromisoch, ktoré postupne prerástli do nespokojnosti. A tak aj za cenu zmeny prostredia a privykania si na nových spolužiakov po rozhovore s pani riaditeľkou Thomkovou a predpokladanou Maťkovou triednou učiteľkou pani Herbrychovou sme sa spolu ako rodina rozhodli pre BellAmos.
S veľkými očakávaniami a priznám sa za seba aj s miernou nervozitou sme po letných prázdninách začali teda navštevovať novú školu a teraz s odstupom času sa z tohto rozhodnutia ako rodičia tešíme. Vďaka akciám ako je Noc s Andersenom, výlet do Bratislavy, plánovaný výlet do Prahy a tiež napríklad školskému časopisu Zvonček je škola nielen o povinnostiach, ale aj o zážitkoch. Sme radi, že sa náš syn do školy teší, a preto by som rád využil túto možnosť a prostredníctvom Zvončeka poďakoval všetkým pani učiteľkám za spôsob, akým vedú deti a hľadajú spôsob, ako ich zaujať, prebudiť v nich zvedavosť a záujem o učivo. Viem totiž, že to vôbec nie je ľahké.
Ďakujeme .

Martin a Martina Remenárovci – rodičia Maťka Remenára z 5. S (školský rok 2014/2015)


Začnem malým predškolákom, ktorému cestou zo škôlky raz tak svietili oči, viac a inak, keď volal na mne vtedy neznámu: Renátkaaa! To je pani učiteľka, vysvetlil. Časom sme ako každý rodič prechádzali obdobím správne zvoliť tú správnu školu. Náročné, ako všetko čo chce človek urobiť dobre. Po priamych a úprimných odporúčaniach sme absolvovali prijímací pohovor v „našej“ škole s pani riaditeľkou Thomkovou a Renátkou.
Po srdečnom prijatí a ešte srdečnejšej, priamej komunikácii bolo rozhodnuté. Všetky pochybnosti a nerozhodnosť boli vďaka nim zrazu preč. Začal sa školský rok. Čarovanie z klobúka, prvá sobota, kedy ráno Adam ostal smutný, lebo škola nie je otvorená. Nie veľa nadšenia pri odchodoch zo školského klubu. Pre mňa je to úžasná vizitka školy. Prvé Comenia Script, čísla, angličtina, prírodoveda, etika, informatika, povinnosti, zodpovednosť. Prvé nezhody v kolektíve, riešenia, hľadanie si miesta a cesty. Mimoškolské aktivity organizované školou? Sú pestré, dobre načasované, nápadité a profi zvládnuté.
Prvé polročné hodnotenie ich práce a snaženia absolútne trefné a objektívne. Vlastne, hodnotenia nielen ich práce a snaženia, ale zároveň hodnotenia kvality výuky, správnej voľby spôsobu podania, atmosféry, ktorá vládne v danom prostredí a v neposlednom rade zhodnotený čas rodičov, ktorí patrí v prvom rade našim deťom. Sú vďaka zdraví. Svojim spôsobom nespútaní. Každý z nich je originálny. Veľký dar. Každý z nich má úžasný potenciál. Škola a pedagogický zbor prijal za svoje veľkú zodpovednosť, tým, že ich prijal za svojich žiakov. Zároveň dostal plnú dôveru každého rodiča tým, že sme vám zverili svoje najdrahšie, čo máme. Naše deti. Rodič svoje dieťa vedie a je mu vzorom či chce alebo nie. Je to samozrejmosť, povinnosť a zodpovednosť. Nie vždy sa nám to darí podľa predstáv, no robíme to najlepšie ako vieme, avšak vždy sa dá urobiť viac. Adam chodí do školy rád, rád sa učí a stále sa mu zo školy, viac či menej nechce. To je pre mňa tá najlepšia vizitka školy. V mojich očiach i v srdci máte veľký obdiv a úctu za to, čo robíte a hlavne ako to robíte. Ste ľuďmi s kusom srdca, nadšenia a prirodzenej autority. Ako rodičia máme šťastie na profesionálov a dobrých ľudí na správnom mieste. Ďakujeme! Veľká vďaka patrí pani riaditeľke, pani učiteľke Renátke Špiriakovej, pani vychovávateľkám, celému pedagogickému zboru, pani upratovačkám a v neposlednom rade pani kuchárkam.

S úctou Martin Valko, otec Adamka z 1. SA (školský rok 2014/2015)


Volám sa Simona Pacerová a som maminou šiestaka Aďka a deviataka Tomáška. Dostala som slovo ako zástupca rodičov v týchto triedach. Ešte dnes si pamätám úplne prvý deň mojich ratolestí v škole... Ich rúčky stískajúce moju dlaň, ohúrené veľkosťou školy ,množstvom cudzích detí a chaosu. Rýchlo museli opustiť skrýšu a spoločne vkročiť do školského sveta. Dostali nové, náhradné „mamy“, ktoré ich naučili mnoho nových, nepoznaných vecí. Detské čarbanice postupne dostávali zmysel a z čiarok sa stávali písmená, z písmen slovíčka a po nich vety. Pani učiteľky dokázali deťom odovzdať užitočné vedomosti, ale predovšetkým odovzdať im múdrosť, lásku a dobro. Venovali im obrovskú trpezlivosť, ktorú nezabudli niekedy ponapínať , množstvo svojho voľného času a často samých seba, lebo bez toho by ich práca nemala zmysel. Pomáhali im prežiť školský rok čo najúspešnejšie, s dobrými známkami, spoločne sa prebiť horami vedomostí, poznatkov, vážiť si seba aj rešpektovať druhého, dosiahnuť prvenstvá na súťažiach, získať nových kamarátov, zažiť mnoho zážitkov na výletoch či lyžiarskych zájazdoch... je toho mnoho, v čom nám „náhradné mamy“ pomohli na ceste vzdelávania našich detí.
Teraz sú obaja už na druhom stupni. Krásne a bezstarostné roky ubehli. Ťažkými krokmi kráčajú vpred, veriac, že všetko zvládnu. Prišli namáhavejšie predmety, s nimi i noví pedagógovia. Úlohy sú ťažšie ale ciele zostali rovnaké. Došlo aj na prvé nezhody a porušenia školského poriadku. Ale aj keď svojich učiteľov neraz sklamali, zranili, oni to nevzdali - odpustili im a naďalej ich vedú a odovzdávajú im svoje vedomosti, a učia ich, že i v bežnom živote ešte veľakrát zakopnú, sklamú a aké je dôležité dať niekomu druhú šancu. Šancu na kvalitné vzdelanie im ich škola v plnej miere poskytuje. Je na nich, aby zo školy vyšli ako vzdelaní, sebavedomí mladí ľudia, pripravení na ďalšiu etapu svojho života.
Keďže vieme, aké je postavenie učiteľa v našej spoločnosti, chcem vysloviť veľké poďakovanie a aspoň morálne ocenenie všetkým pedagógom tejto školy, ktorí napriek ťažkým podmienkam v školstve robia svoju prácu s nadšením, láskou, kreativitou a s vedomím svojej obrovskej zodpovednosti v procese vzdelávania.
S úctou

Mgr. Simona Pacerová, v školskom roku 2014/2015 mamina šiestaka Adriána a deviataka Tomáša


Som mamou Sandry, žiačky 3.S. triedy. Bola som vybraná z rady rodičov, aby som napísala príspevok do školského časopisu. Ani som dlho nerozmýšľala, o čom bude písať. Začnem od začiatku. Prečo som vybrala práve BellAmos pre svoju dcéru? Výber školy bol pre mňa veľmi dôležitý.

O BellAmose som vedela od mojej sestry, ktorej tu vyštudovali dvaja synovia. Preštudovala som si mnohé dostupné informácie o škole - výsledky súťaží, monitory, absolventov školy. BellAmos bol pre mňa od začiatku na prvom mieste. Na zápise si nás získali svojím profesionálnym prístupom, individuálnym prístupom k deťom. Celý zápis bol pre našu rodinu veľkým zážitkom. Hneď sme boli presvedčení, že náš výber bol správny. Sandra si školu zamilovala, vládne tu príjemná atmosféra. Aj staršie deti veľmi milo pristupujú k mladším spolužiakom. Mnohé akcie - dielne, trhy upevňujú vzťahy v škole. Je tu taktiež obrovský výber krúžkov, je pre nás vždy problém vybrať si len dva. Učitelia v BellAmose sú vždy ústretoví. Profesionálni, ale zároveň veľmi milí a ľudskí.

Aby to nebolo všetko zase také „cukrové, presladené“, aj tu, ako všade inde, sú rôzne problémy, starosti, ale na škole sa vždy všetko dá alebo sa hľadá spôsob, aby sa to dalo. Nikdy nie je nič neriešiteľné. Vládne tu rodinná atmosféra. Každému by som BellAmos odporúčala. Pre mňa to bola
určite tá najsprávnejšia voľba.

Lenka Pareničková, v školskom roku 2014/2015 mamina tretiačky Sandry


Môj prváčik je zo školy nadšený. Páči sa mu viac ako v škôlke. Učivo zvládol bez problémov, má výborné pani učiteľky. Teší sa aj na nápadité hodiny angličtiny. Dlho spomínal, ako boli v rámci angličtiny nakupovať v potravinách. Sú to maličkosti, ale deťom sa to veľmi ráta. Chodí rád do školského klubu, na Dreváreň a na futbal.
Bol očarený výletom do pekárne v Turčianskych Tepliciach. Páčilo sa mu aj na plaveckom kurze, Martinských Holiach a v knižnici. Pasovania za rytiera kráľa Abecedára sme sa, bohužiaľ, pre chorobu nemohli zúčastniť. Starší syn je šiestak. Veľmi rád chodí do školy. Štýl učenia má ale úplne iný, ako to bolo v prechádzajúcej škole. Veľmi veľa číta, hlavne odbornej literatúry a časopisov, z ktorých potom čerpá aj na hodinách. Páčil sa mu výlet do Múzea starovekých kultúr v Piešťanoch, vlakom do múzeí a galérií v Košiciach. Perfektná bola Noc s Andersenom. Samozrejme aj triedne akcie, ako návšteva kina, divadla, beseda s Adelou Banášovou. Nemôžem nespomenúť náš obľúbený krúžok Tuláčik, s ktorým sme sa zúčastnili niekoľkých milých akcií. Začali sme na jeseň Poludňovým Grúňom a potom sme boli azda na každom. Prešli sme Katovu skalu, v snehu sme sa brodili na Kľačiansku Maguru a Žiarsku chatu. Silvester sme trávili na Magure. Prešli sme Šíp, traverzom z chaty pod Suchým na chatu na Magure. Boli sme na Martinských Holiach a Súľovskom hrade. Bolo nám fajn, veľmi rada na to spomínam. Veľmi sa mi páčilo aj slovné hodnotenie, veľa pochvaly a farebné nálepky. Je tam napríklad aj napísané ,,Šimonko máš dobré srdiečko, pomohol si spolužiačke, alebo chválim ťa za.., pracuješ na 100%, je to veľmi milé. A aj slovné hodnotenie na vysvedčení je určite super, určite výstižnejšie ako len samostatné známky. S BellAmosom som spokojná, lebo aj moje deti sú spokojné a rady chodia do školy.

Bc. Katarína Klčová, v školskom roku 2013/2014 mamina prváka Šimiho a šiestaka Adama

© 2007 BellAmos | bellamos(at)bellamos.sk | powered by WebArranger.com | design by 2A