20. november 2019
BellAmos - Súkromná základná škola


Menu

Aktuality














potadlo.abz.cz


Dobrá voľba!

 

Ešte stále je mnoho rodičov, čo výberu základnej školy pre svoje dieťa nevenujú žiadnu pozornosť a dieťa jednoducho zapíšu do spádovej školy. Tak to bolo aj v našom prípade. S výberom sme boli spokojní a do určitého času sme nemali potrebu riešiť zmenu školy. Na výber je dnes množstvo alternatív. Môžete si vybrať medzi štátnymi, súkromnými či cirkevnými školami. Keď sme s odstupom času začali vnímať rôzne názory na školy od našich známych, susedov, priateľov, až potom sme sa začali bližšie zaujímať a zamýšľať, či škola, do ktorej chodí Natálka, je pre ňu tá najlepšia. Začínate sa pýtať a zisťovať rozdiely, čítať referencie, prístup vyučujúcich, počet žiakov v triede a ich hodnotenie, vybavenosť školy, mimoškolské aktivity, aké sú na jednotlivých školách. Spoločne sme sa dohodli a zvíťazil „BellAmos“. Z prestupu a zmeny som ja, ako matka, mala asi najväčšie obavy, predsa sme prestupovali už za pochodu nového školského roku  a z nasadnutia na „rozbehnutý vlak“ som mala isté obavy. Veľká zmena čakala aj na Natálku, nielen zmena kolektívu, ale aj spôsob dochádzania, s ktorým sa bravúrne popasovala. Je zas o kúsok „dospelejšia a samostatnejšia“, využívaním MHD nezávislejšia. Zmena školy pre Natálku bola jednoznačne výzva. Stúplo jej sebavedomie a začala si veriť aj v iných situáciách. Už po pár mesiacoch vidím u nej pozitívne zmeny. Je cieľavedomejšia, vytrvalejšia a húževnatejšia.

Dnes už vieme naisto povedať, že to bola tá najlepšia voľba pre našu dcéru.

 

Dovoľte mi touto cestou poďakovať ku Dňu učiteľov pani riaditeľke a celému učiteľskému zboru za profesionálny prístup, za to, že formujete to, čo je pre nás všetkých to najdrahšie.

ĎAKUJEME.

 Debnárovci, rodičia Natálky z 5.S


Prečo sme sa rozhodli dať dieťa do BellAmosu?

 

V podstate bolo rozhodnuté už viac ako rok predtým, ako mal mať Samko zápis do svojej prvej školy.... Odporúčania od rodičov, ktorí s dieťaťom alebo deťmi školu absolvovali, ako aj od deti samotných, už absolvujúcich túto vskutku zaujímavú a metódami práce, ba aj svojimi výsledkami, výnimočnú školu, hovorili jednoznačne pre to - umiestniť Samka do BellAmosu, kde sa nebude báť učiteľov, učiva, domácich úloh a písomiek.... naopak, bude mu v pohodovej rodinnej atmosfére dopriate naučiť sa, čo je zásadne potrebné a nutné a bude v nej rozvíjať svoje schopnosti v tom, čo ho baví a napĺňa.... V konečnom dôsledku pomáhať spoznávať svet a samého seba.

Som presvedčený, a dnes to už aj reálne vidím, že dať dieťa do BellAmos bola, je a bude vždy veľmi dobrá voľba. Hovoria o tom 20-ročná skúsenosť školy s mnohokrát až neuveriteľnými výsledkami a svedectvá všetkých jej úspešných absolventov.                                                             

      Ján Šebo, ocko Samka z 1. S


Prečo BellAmos?

 

BellAmos nebola naša prvotná voľba. Vlastne sme o nej vôbec neuvažovali. Keďže bývame v Turčianskych Kľačanoch, prvý stupeň Kubko chodil do školy tam. Boli sme veľmi spokojní. Malá škola, v triedach málo detí a pani učiteľky s veľkým srdcom. Pri výbere druhého stupňa sme teda mali podobné požiadavky. Voľba padla na ZŠ Dolinského. Zistili sme, že tá nám z hľadiska polohy nevyhovuje. Po necelých dvoch mesiacoch chodenia sme teda začali uvažovať nad zmenou. Zatiaľ sme o tom Kubkovi nehovorili, predsa už si trošku zvykol na nový kolektív... Manžel teda oslovil pani riaditeľku Thomkovú a dohodli sme si návštevu školy. Prvý dojem na nás ako rodičov bol super! V riaditeľni úplná pohodička. Čakali sme už len na Kubkovu reakciu (zmeny on nemusí). S pani učiteľkami Zuzkou Vavákovou a Zuzkou Herbrychovou absolvoval exkurziu školy. Po exkurzii bol už trošku stotožnený, že školu zmení. Pani riaditeľka navrhla, aby Kubko skúsil zažiť učenie v škole na vlastnej koži, a uvidíme. Po prvom dni vyučovania sa už Kubko na starú školu vrátiť nechcel. Tak sme teda tu! Páči sa nám tu priateľské prostredie medzi deckami. Kubko tu necíti rozdiel medzi piatakmi a vyššími ročníkmi. Perfektné víkendovky, Kubko zatiaľ bol na všetkých a teraz sa chystá na prespávačku. Klobúk dolu, pani učiteľka Herbrychová! Úžasná komunikácia s pani učiteľkou triednou Zuzkou Vavákovou. Kubo pri svojom zabúdaní potrebuje presne takúto osôbku. J Tiež musíme vyzdvihnúť v dnešnej dobe počítačov čítanie na hodine - super nápad! Trošku nám chýba častejšie robenie projektov, zo školy v Kľačanoch sme si na ne zvykli. Učenie nám ide ťažšie, ale pasujeme sa s tým, možno viac my - rodičia a učitelia, ako náš Kubo. A na záver jedno malé mínus - Kubko sa sťažuje na obedy v školskej jedálni.

rodičia Kubka Trpiša z 5. S


...naše dieťa nie je iba číslom v triednej knihe


Nikdy som nepreferovala súkromné školy. Pri rozhodovaní sa, kde a kto bude učiť moje deti, som sa snažila držať nohami pri zemi... preferovala som „normálno“... naučiť dieťa žiť čestne, nepodvádzať, nevyhýbať sa problémom, nič neuľahčovať, rešpektovať autority, vážiť si starších, neubližovať slabším, nevyvyšovať sa a nikoho neponižovať, vnímať aj sociálne rozdiely... to sú zásadné princípy, ktoré vštepujeme svojim deťom s láskou a trpezlivo každý deň... občas, keď sme unavení alebo nahnevaní aj s krikom... a škola by mala držať s nami za jedno v dobrom aj v zlom. Okrem toho všetkého, očakávame my - rodičia, že dostanete do hláv našich detí úžasné množstvo vedomostí zo všetkých možných predmetov...
Dnešný život je rýchly, stresujúci a súťaživý... nič pre moje krehké dieťa. Pre mňa pokojný pracovný deň znamená aj spokojná a usmiata dcéra v škole, v ktorej trávi väčšiu časť pracovného týždňa s učiteľmi, spolužiakmi, priateľmi... Sme tu nováčikovia, absolvovali sme prvý polrok šiesteho ročníka.... a zamilovali sme si vašu/našu novú školu.... obdivujem, ďakujem, vážim si... množstvo neštandardných postupov, na ktoré sme neboli zvyknutí.... atmosféru, o ktorej sa každý deň doma šteboce,... o Helke a pani riaditeľke, o triednej, o kamoškách... jednoducho o všetkých a o všetkom. Som vďačná za množstvo aktivít a obdivujem Vašu energiu a optimizmus... a aj keď nebudú všetci spokojní... nevadí, my sme nadšené, lebo máme s čím porovnávať. Vďaka za lyžiarsky, ktorý si nadšene užila aj moja dcéra klaviristka/nešportovec. A to je tá najväčšia odmena.
...obdivujem, ako dokáže pani učiteľka slovenského jazyka nájsť, popri vtesnaní kvanta povinných jazykovedných vedomostí do študentských hláv, každý týždeň čas na knihy... naučia sa tak vnímať svet inými očami, cez skutočné aj neskutočné príbehy. Zároveň vyjadrujú 12-ročné deti svoj názor, často na vážnu tému. Keď im to ostane, bude to vzácne. Zbožňujem si čítať jej spätnú väzbu pri hodnotení...
Takto by som mohla menovať predmety a učiteľov rad za radom... matematika, angličtina, dejepis, geografia, biológia, nemčina, fyzika, chémia, občianska náuka... na nikoho nechcem zabudnúť, lebo každý z nich má v živote mojej dcéry už pevné miesto. Keď som si čítala polročné hodnotenie/vysvedčenie, nedalo sa nepousmiať... od radosti... tá zmena, pre Emmu obrovská, mala zmysel. Dnes som o tom presvedčená. Po pol roku ju poznáte skoro tak dobre ako ja. A som spokojná a šťastná, že existujú pedagógovia, ktorí sa snažia vydolovať z našich detí to najlepšie, čo v nich je.

Adriana De Riggová – maminka šiestačky Emmky Lovišekovej, školský rok 2017/2018




Ak máte niekoho, na kom vám skutočne záleží, urobíte pre jeho šťastie všetko, čo môžete a viete. A ak ide o vaše dieťa, urobíte to s láskou a bez výhrad. Som mamina dvoch detí, dcér. Staršia má 15 rokov, je žiačkou 8-ročného gymnázia a je to šikovná mladá slečna, ktorá už vie, čo chce a ide si za tým. Mladšia, Simonka má 10 a je už tretí mesiac žiačkou BellAmosu.
Áno, v septembri sme zmenili školu a do piateho ročníka nastúpila práve sem. Simonka už od škôlky bola tichá a kľudná. Plachá, citlivá a hanblivá povaha jej bola viac na škodu ako na osoh. Časom sme si uvedomili, že sa nevie presadiť, že v kolektíve nevyjadruje svoje názory.
V škole sa časom prejavili jej poruchy učenia. Najskôr som myslela, že je to práve kvôli jej hanblivosti. Začala som zisťovať, čo sa deje, ako jej môžem pomôcť, aby bola v „pohode“. Jednu chvíľu sa zdalo, že všetko bude lepšie, odborníci nám poradili, nie len ako sa s ňou doma učiť, ale aj ako ju motivovať, naštartovať. Netrvalo to však dlho a následkom viacerých faktorov znova prišla do stavu, kedy bola smutná, plačlivá a nešťastná z celej situácie. A tak sme s manželom začali uvažovať o radikálnych zmenách. Už nám nestačili sľuby, chceli sme riešenia a výsledky. Ako jednu z možnosti sme začali zvažovať zmenu školy – zmenu prostredia, zmenu prístupu a zmenu názoru.
Samozrejme, nerobili sme nič unáhlené, nič nepremyslené, rozhodnutiu predchádzali viaceré stretnutia, názory, skúsenosti. Až potom sme Simonke povedali, nad čím premýšľame. Asi sme vyzerali dosť smiešne, keď nám povedala, že máme dobrý nápad a ona sa tomu vôbec nebráni. Nečakali sme takú reakciu, nikdy nebola vo svojej koži vo veľkom, novom kolektíve, o to viac nás to potešilo. Po tichom prieskume bol na prvom mieste BellAmos. Po prvom stretnutí s pani riaditeľkou som ja bola viac menej rozhodnutá a keď Simi ešte cestou k autu doslova prosila, aby sme ju preložili a mohla tam chodiť, bola som si viac ako istá, že nastal čas na zmenu. Na otázky rodiny či námych, prečo tá zmena a prečo práve BellAmos, odpoveď sme nehľadali dlho: prístup, ochota, atmosféra. A tak naša Simonka, 4. septembra
nastúpila do kolektívu super detí, ktorí ju prijali medzi seba od prvého dňa, k úžasnej pani triednej učiteľke Zuzke Vavákovej, ktorá jej pomohla prekonať strach z prvého dňa a utrela jej slzy z líc, a ja dobre viem, že ak bude treba, bude jej slzičky utierať stále, k milej špeciálnej pedagogičke Darinke, ku ktorej sa vždy teší, k obetavému pánovi učiteľovi Adamovi, ktorí ju nenechal v štichu a pani učiteľke Debnárovej, ktorá má pre ňu pochopenie... a takto by som mohla postupne vymenovať celý tím školy, pretože ja, ako rodič, čo sa školy týka, nie som už len rodič, ktorý svoje dieťa ráno vozí do školy, ale rodič, ktorý dostáva informácie, rady, a povzbudivé slová. Jednoducho povedané, Simonka nastúpila do
školy, kde dieťa nie je len číslom v triednej knihe. A my sme za to naozaj neskutočne vďační.

rodičia Simonky Szalayovej, žiačky 5.S, školský rok 2017/2018



Naša dcéra Lucka, žiačka 4. S, ma poprosila, či by som nenapísala článok do Zvončeka. Zamýšľala som sa, o čom by som mohla písať - ja „nespisovateľka“. Skutočnosť je taká, že sa moje myšlienky uberajú len jedným smerom - a tým je vďačnosť. Som vďačná Luckiným pani učiteľkám, ako dobre robia svoju prácu.
Viem to podľa toho, že Lucka do školy chodí rada a zo školy chodí šťastná. Že je motivovaná dozvedieť sa čo najviac. Že sa niekedy nevie dočkať konca víkendu. A to všetko prebieha v rovnováhe so športom, kultúrou a komunikáciou.
Je naozaj obdivuhodné, ako si pani učiteľka Zuzka Kováčová dokáže zariadiť vyučovanie, aby sa deti naučili napríklad aj korčuľovať! Klobúk dole! Pritom neprídu o nič - všetko stihnú. Deti chodia na výlety, exkurzie, zážitkové vyučovanie, plavecké a lyžiarske výcviky.
Naša pani učiteľka Zuzka Kováčová je zosobnením výnimočnosti školy BellAmos. Za úžasný nadštandard považujem aj to, ako sú deti vedené k práci na projektoch. Je zážitkom vidieť, ako postupne nadobúdajú istotu prejavu pred „publikom“ a hlavne to, ako sa dokážu navzájom ohodnotiť. Konštruktívne a vhodne vedia prijať pochvalu, ale aj radu od spolužiakov. Niekedy sa od nich môžeme učiť aj my - dospelí. Ďakujem, pani učiteľky!
Ďakujem, deti! Oficiálne ďakujeme, pani učiteľka Zuzka Kováčová a Helka Ogureková!

Linda Spišáková – maminka Lucky zo 4.S, školský rok 2017/2018



Súkromnú základnú školu BellAmos poznám už od čias jej vzniku a vždy som si hovorila, „že až raz budem mať dieťa...“ chcela by som, aby chodilo práve tam. Nie je to však kvôli úspešnosti v testovaniach KOMPARO, či podobných merateľných ukazovateľoch. Pre mňa, ako rodiča, sú rovnako dôležité veci, ktoré nie sú merateľné a ktoré robia túto školu takou výnimočnou. Určite sem patrí celková atmosféra otvorenosti, ústretovosti a spolupatričnosti.
Je to škola, ktorá prostredníctvom rôznych metód a prístupov učí deti k samostatnosti, zodpovednosti za seba, za svoje okolie a snaží sa v nich rozvíjať tak prepotrebné kritické myslenie. Veľmi vítam dôraz na výučbu cudzieho jazyka a informačných technológií už od prvého ročníka, keďže tieto znalosti sú povinnou výbavou pre ľudí globalizovaného sveta 21. storočia.
Nie je to však len o učení - naše dieťa nemusí byť športovcom, aby pocítilo úžasný pocit z výkonu a medaily vo všestrannej celoškolskej olympiáde BigBAO.
Čím to je, že BellAmos je výnimočný? Som presvedčená, že jeho najväčším bohatstvom sú pedagógovia, na čele s pani riaditeľkou. Napriek nepriaznivej situácií v našom školstve ako celku, sa im úspešne darí vytvárať v BellAmos „ostrov pozitívnej deviácie“. Som vďačná, že moja dcéra a ja ako rodič môžeme byť jeho súčasťou.

Tatiana Nemcová, mamina Larky z 2.S, školský rok 2017/2018


Priznávame, že Bellamos nebol naša primárna voľba, ale negatívna skúsenosť s pedagógom štátnej základnej školy nás prinútila hľadať prijateľnejšiu alternatívu. Našli sme hneď niekoľko, a Bellamos sme navštívili ako prvý. Náš prvý kontakt s pani riaditeľkou a Martuškou Smirnovovou, nás ohúril natoľko, že sme už ďalej ani nehľadali. A neoľutovali sme. Pani učiteľka Martuška bola triednou učiteľkou obidvom našim synom. A obidvaja ju mali, a doteraz majú naozaj radi. Keď mali prvý raz dovolené privítať Nový rok spolu s dospelými, bola medzi prvými adresátmi ich novoročných gratulácií. Pre mladšieho syna Jakuba bola prvým pedagógom v nultom ročníku Claudia Geryková. Jej príprava Jakuba na bežnú školskú dochádzku bola zázrakom. A ako sa postupne rozširoval zástup pedagógov, ktorí sa venovali našim synom, sme zistili, že podobný prístup nie je výnimkou, ale všeobecným pravidlom a nastavením celej školy. Napriek stavu nášho školstva je veľmi osviežujúce vidieť, že aj v ťažkých podmienkach a rozhodne nedocenení, sú ľudia, ktorí vzdelanie nasledujúcich generácii vnímajú ako poslanie. Ale peniaze pre život sú potrebné, a preto sme bez váhania podporili štrajkujúcich pedagógov aj na súkromnej škole. Náš starší syn úspešne absolvoval štúdium na gymnáziu zavŕšené maturitou a „balí“ na vysokú školu. Študovať informačné technológie. Sme si vedomí, že základy boli položené na základnej škole, a preto aj za neho ďakujeme p. učiteľke Debnárovej a p. učiteľovi Krškovi. Vďaka kvalitnej príprave všetkých pedagógov bol aj náš syn Jakub prijatý na gymnázium, tak ako pred 6 rokmi aj náš Martin. Tentokrát na bilingválne štúdium. Predovšetkým vďaka kvalitnej príprave p. učiteľky Vavákovej a Debnárovej, ale aj p. učiteľa Zorkócyho. To znamená, že 30. 6. 2017 sa rozlúčime s BellAmosom, kde naše deti strávili dokopy 15 krásnych rokov. Právom sa cítime ako skalní „bellamosáci“ a sme na to hrdí.  A napriek veľkej radosti z úspechov našich detí nás pri myšlienke na „koniec jednej éry“ chytá nostalgia. BellAmos je naozaj výnimočná škola, ktorá robí perfektný prvý dojem. Nie exteriérom, ale veľmi priateľskou a chytľavou atmosférou, ktorá človeka osloví v priebehu pár minút. Nedá sa na takomto malom rozsahu vyjadriť veľkosť vďaky a poďakovať všetkým Pánom Učiteľom, ktorým sme vďační. Preto ĎAKUJEME BELLAMOS! 

rodičia Šutovskí, rodičia Kubka z 8. S, školský rok 2016/2017                                               


„Mení spolužiakov k lepšiemu. Ďakujem za jeho pohľad na svet.“

 

Myslím, že keby som nenapísala nič viac, toto hodnotenie v kolónke „správanie“ na Danielovom vysvedčení,  je najvýstižnejšia odpoveď, že sme sa rozhodli pre BellAmos správne.

Naša cesta do tejto školy bola zaujímavá, ako v podstate všetko, čo sa týka života nášho „Monka“ Daniela. Vzhľadom na jeho handicapy a danosti, našou prioritou bolo, aby sa v škole cítil dobre, bezpečne a bol prijímaný. Hľadali sme zariadenie s menším počtom žiakov, školu rodinného typu. Zápis do 1. ročníka absolvoval na troch školách, medzi nimi aj na bellamosáckej.

Nakoniec nás osud zavial do Turčianskych Kľačian, kde úspešne absolvoval 1. – 4. ročník. Myslím, že prišiel skvelo pripravený nielen vedomosťami a zručnosťami, ale zvládol aj prechod na druhý stupeň, v novej škole, bez problémov. Spolužiaci ho prijali úplne prirodzene, on, ako vždy - po svojom. Ale má ich rád, teší sa z ich úspechov, mrzí ho, keď to niektorému nejde. Sú dobrá a na dnešnú dobu, súdržná partia, Danka maximálne akceptujú, uznávajú, pomáhajú, hoci on, o pomoc nepožiada.

Určite je to obrovská zásluha ich triednej pani učiteľky Zuzky Herbrychovej, ktorá je akčná, priama, prísna, ale zároveň veľmi citlivá na ich boliestky i radosti. Jej víkendovky, tvorivé nápady a vyučovacie metódy, nemajú chybu. Zaujíma ju Danielov svet, pýta sa ho na názory a maximálne ich rešpektuje. Daniel chodí do školy veľmi rád, na všetkých predmetoch si vie nájsť to svoje, má rád vtip, svojím spôsobom okomentuje všetkých pedagógov, ako aj situácie, ktoré sú pre neho zábavné.

Všetci prijali nášho syna, s jeho telesným postihom a autistickým vnímaním sveta, s rešpektom, láskavosťou, ale patričnou prísnosťou, aby bol pripravený na ďalšie, čoraz náročnejšie štúdium.

Pre Daniela a aj pre nás je najväčšou podporou a istotou asistentka Stanka Jesenská, ktorá absolútne presne vníma Dankov svet a tak ako Natalie v Monkovi, vie citlivo a hravo vystihnúť hranicu, za ktorú Daniela, alebo okolie, nepustí.

A prísľub, že Danko bez asistenta nezostane, aj keď nezmyselný systém nevyplatí mzdové prostriedky, nás upokojil a znova presvedčil o správnom výbere školy.

Daniel je výzva, ako tvoriť a vnímať svet inak, bellamosáci túto hodenú rukavicu zdvihli.

 

Ďakujeme!                                                                            

Janka a Milan Droppovci, rodičia siedmaka Daniela, školský rok 2016/2017


Prečo BellAmos? Ako prvé ma oslovilo motto: „Každý z nás je v niečom najlepší!” Páčila sa mi predstava školy, ktorá sa usiluje nájsť v žiakoch to, v čom sú najlepší. Detí, ktoré najradšej trávia čas učením, je veľmi málo, ale každé dieťa je v určitom smere šikovné a nadané. Predstava, že práve týmto spôsobom budú učitelia pristupovať k deťom, bola rozhodujúca. Nie každý totiž bude študovať jadrovú fyziku, alebo sa stane lekárom, či právnikom. To, že každé dieťa je jedinečné a má svoje predpoklady, ktoré škola dokáže odhaliť a rozvíjať, je veľmi ťažké a zároveň motivujúce. V takejto škole môže dieťa skutočne rásť a formovať svoju osobnosť už odmalička. Dôležitý bol aj fakt, že v triedach je menej žiakov ako na klasických školách. Možnosť, že sa dieťa počas hodiny nedostane ku slovu je mizivá a tak musí byť príprava naozaj dôsledná. Zároveň, aj menej priebojné dieťa, ktoré sa adaptuje na nové prostredie ťažšie a pomalšie, má oveľa väčšie šance prispôsobiť sa novému systému práce a  kolektívu. Je nevyhnutné, aby sa cítilo príjemne a vyrovnane, aby mohlo podávať úctyhodný výkon. Som vďačná pani učiteľke Zuzke Kováčovej za jej svedomitú prácu, vysoké nároky na žiakov a zároveň až materskú pozornosť, ktorú venovala deťom na prvom stupni. Vzťahmi, založenými na dôvere, vybudovala sebadôveru aj vo svojich žiakoch. A Rebeka si zamilovala školu, tešila sa na pani učiteľku, vážila si ju a získala pevné základy, z ktorých čerpá doteraz.

BellAmos nie je len škola, je to taká väčšia rodina, v ktorej nie je nič tajomstvom a každý žiak má príležitosť učiť sa a mýliť sa, poznávať a objavovať. Keď však príde čas odísť, bude odchádzať so slzami v očiach, ako samostatná, jedinečná bytosť s vlastným názorom. Pripravený na novú kapitolu v knihe s názvom “Život”.

Mgr. Mária Dorková, maminka Rebeky zo 7.S, školský rok 2016/2017


Prečo práve Súkromná základná škola BellAmos? Hľadali sme pre Karinku školu, ktorá má výborné výchovno-vzdelávacie výsledky a bohaté mimoškolské aktivity. Najviac oceňujeme ľudský prístup učiteľa k žiakovi a hlavne príjemné školské prostredie. Učitelia sa snažia žiakov zapájať do rôznych školských a mimoškolských podujatí a každoročných kurzov, čím v nich budujú vzťah k športu, prírode a túžbu po vedomostiach. Vedia nájsť v každom z nich to, v čom sú najlepší. Neustále podporujú ich sebavedomie. Myslíme si, že BellAmos je školou života. Deti sa stávajú samostatnejšie, aktívnejšie a nikdy sa nevzdávajú svojich cieľov.Veľký obdiv má u nás triedna pani učiteľka Mgr. Zuzana Herbrychová, ktorá si nájde čas na žiakov aj počas ,,víkendoviek“. Vždy pre nich vymyslí zaujímavý program, v ktorom nechýba návšteva kultúrnej pamiatky alebo prírodnej krásy.

Tešíme sa spoločne s Karinkou na každý deň, ktorý v škole prežije so svojimi kamarátmi a výbornými pedagógmi. Celému kolektívu učiteľov želáme, nech majú zo svojich žiakov radosť a stály úsmev na perách.   

      rodičia Karinky Macalákovej zo 7.S, školský rok 2016/2017


Sme Eva a Jozef Pustayovci a sme skutočne radi, že naša dcéra Sabinka s úspechom navštevuje už piaty ročník Súkromnej základnej školy BellAmos. Keď sa blížila doba nástupu našej Sabinky do prvej triedy, začali sme robiť taký malý „brainstorming“ martinských základných škôl. Dali sme si niekoľko bodov, ktoré boli pre nás dôležité.
1. počet detí v triede
2. úroveň školy
3. mimoškolská činnosť
4. inakosť
5. referencie
6. kvalita
Musíme povedať, že z našej hodnotiacej tabuľky nám celkom jednoznačne vyšla jediná možnosť – BellAmos.
A päť úspešných rokov našej Sabinky to úplne potvrdilo. Úplne úžasná vec je 15 detí v prvej triede a jedna pani učiteľka prvé štyri roky.
Ešte aj v piatej triede deti často a rady spomínajú na svoju pani učiteľku Ivku Guráňovú. O tom, že sa deťom dostatočne venovala v škole, svedčilo aj to, že Sabinke sme pri písaní domácich úloh museli venovať minimum času, väčšinou ich zvládala úplne samostatne.
Inakosť školy sa prejavila nielen v množstve záujmových krúžkov, ale aj v spôsobe vyučovania, keď deti nesedia iba v triede, ale za poznaním často vyrážajú do prírody, mesta, knižnice, kina či divadla, čo veľmi pozitívne vplýva na ich vedomostný obzor.
Korunou inakosti je pasovanie prváčikov a rozprávkové triedy, čo je v Martine jedinečné. O tom, že škola kráča s dobou, dokumentuje aj webová stránka školy. Dozviete sa tu nielen prospech detí, ale aj všetky potrebné a užitočné informácie o škole – je na vysokej úrovni.
Veľmi oceňujeme aj účasť rodičov na živote školy. Napríklad pre mňa úspešné vyrezávanie halloweenskych tekvíc, pre manželku príprava perfektných vianočných trhov. Čo dodať na záver? Snáď iba to, že všetky referencie, ktoré sme mali pred prvou triedou, sa plne potvrdili a aj my ich budeme radi pozitívne šíriť ďalej. A aj keď v súčasnosti na deti piatej triedy číhajú osemročné gymnáziá, naša Sabinka bude určite absolventkou Súkromnej základnej školy BellAmos.
Takže, milý BellAmos, do ďalších úspešných rokov Ti prajeme veľa šikovných detí.

Eva a Jozef Pustayovci, rodičia Sabinky z 5. S, školský rok 2016/2017

Prečo BellAmos?
Nášho syna som sa rozhodol dať do školy BellAmos ešte predtým ako sa narodil. (takmer) Prvýkrát som sa zoznámil s touto školou asi pred desiatimi rokmi, keď som bol ponúknuť služby svojej spoločnosti škole. Dodnes si pamätám na dobrú náladu, ktorá v riaditeľni bola. Uplynuli asi tri až štyri roky a zrealizovali sme prvé práce, pri ktorých som vždy strávil niekoľko dní v priestoroch školy.
Nebolo možné si nevšimnúť úpravu a výzdobu v triedach, chodbách... (Ak čítaš rád, postupuj do knižnice Janka Hraška... ak nie, aj tak postupuj do knižnice Janka Hraška – či je to presne autentické neviem, ale pamätať si to budem dlho.) Nakoľko som navštívil aj iné školy, napríklad aj štátne, ktoré dostanú na jedného žiaka z našich daní viacej peňazí, v tom momente som si spomenul na známe „Za menej peňazí viacej muziky!“ (na účet úpravy školy). Nakoniec... a v prvom rade, to, čo z tejto školy robí BellAmos, sú učitelia (aj riaditelia, aby sme na nikoho nezabudli...).

Byť učiteľ je poslanie. A ak toto poslanie berie učiteľ s entuziazmom, je to najviac. A takých je v BellAmose kopec, či celá zborovňa. Niekomu sa stane koníček povolaním a niekomu povolanie koníčkom – výsledok je totožný. Takto vnímam za tie roky učiteľov z BellAmosu.
Tak kde inde by mal chodiť môj syn do školy?

Ing. Roman Vrzal, ocinko nášho prváčika Samka z 1. S (školský rok 2016/2017)


Volám sa Erika Andrášiková a som mama prváčky Alicky z 1.SA. Pred dovŕšením piatich rokov sme začali intenzívne premýšľať a zisťovať kvalitu základných škôl v Martine. Po viacerých pozitívnych odporúčaniach našich priateľov, ale aj cudzích ľudí, sme sa rozhodli navštíviť a prezrieť si priestory školy. Zoznámili sme sa s milým kolektívom a rozhodli,že dostatočne včas zapíšeme do poradovníka dcéru, aby sa dostala medzi prvákov. S očakávaniami sme išli na zápis, z ktorého bola nadšená nielen Alica a všetci jej budúci spolužiaci, ale aj rodičia. Veľmi oceňujem kvalitnú prípravu na tento veľký deň pre malých prvákov, ktorý bol pre nich, aj pre nás rodičov, nezabudnuteľný. Oceňujem prípravu programu školy, prístup k deťom a vyučovaniu, výborné krúžky, online www.stránku, facebook, tvorbu Zvončeka a dobre pripravené spoločné podujatia. Vybrali sme si BellAmos, lebo je z neho cítiť familiárnosť, je tu malý počet
detí v triede, takže pani učiteľka má dostatočný čas, aby dobre pripravila každé dieťa. Ráno na chodbách cítiť dobrú atmosféru, kolektív je stále usmiaty a to je dobrý štart pre dieťa. Už teraz sa tešíme na pasovanie prvákov na hrade Strečno, BellAmos je aj v tomto projekte jedinečný. Je to ďalší krásny deň, na ktorý deti nezabudnú. BellAmos navštevujeme krátko, ale myslím si, že sme sa rozhodli správne a pozitívnu reklamu šírime ďalej. Želáme veľa úspechov a veľa úspešných detí!

Erika Andrášiková, v školskom roku 2016/2017 mamina prváčky Alicky


První cestu mého muže na Slovensko jsem brala jako výlet.. Když se mě po druhém takovém výletu zeptal, co bych říkala na to, kdyby v Martině začal pracovat, myslela jsem si, že se zbláznil. Jsem docela flexibilní člověk, ale tak nějak jsem si říkala, že když si někdo postaví dům, mohl by v něm třeba bydlet i déle než rok. Náš přesun proběhl více méně bez problémů, a brzy jsme se v Martině začali cítit jako doma. Zejména když alespoň starší Domča začal chodit do školky. Postupně jsem začala tušit, že naše slovenské dobrodružství bude asi na delší dobu a jímala mě trochu panika při pomyšlení na povinnou školní docházku. Neznalá Martina jsem měla povědomí jen o klasických školách, jaké jsem kdysi navštěvovala já. Panika postupně sílila a začala jsem uvažovat o tom, že bych děti učila doma (to bych si dala!). V zimě 2013 se na nástěnce ve školce objevil letáček Bellamosu a já se vydala na den otevřených dveří. Až s neuvěřením jsem naslouchala paní ředitelce, která nadšeně vyprávěla o naší škole, dětech a učitelích. O tom, jak se snaží děti vzdělávat tak, aby je to bavilo a do školy chodili rádi a jak odpoledne nechtějí domů. Dnes už tomu i věřím, máme to stejně. Doma jsem o tom s nadšením vyprávěla mému muži, který si myslím velmi oddychl, protože
pochopil, že se přestanu ptát, kdy se vrátíme do Brna. Když jsme Domču loni v září vedli poprvé do školy a předali jej paní učitelce Majce, Zuzce a paní ředitelce, která se dětem představila jako Hanka, věděli jsme, že to bude dobré. Bylo vidět, že je to přesně to pravé místo a ti praví lidé, se kterými se bude prcek cítit dobře, kde bude respektován jako živá bytost, se vším, co k tomu patří. Velmi brzy jsem přišla o monopol na pravdu, protože se o tuto výsadu teď musím kromě tatínka a prarodičů dělit i s celým pedagogickým sborem, zejména s paní učitelkou Majkou, se kterou je nejvíce. A taky se Zuzkou. A taky s Helkou. Ta má navíc důležitou výhodu, protože rozumí i fotbalu, což je prostě nejvíc. Kvůli paní učitelkám (pouze) se u nás taky dělají domácí úkoly, protože jinak by na ně pro samý fotbal a hry (eufemismus pro lotroviny) nebyl čas. Protože je má prostě rád. Tak, jak bych nikdy nebyla doufala a stále mě to dojímá. Máme za sebou čerstvě pasování prvnáčků na rytíře krajiny Abecedelandu, které proběhlo v nádherné scenérii hradu Strečno. Bylo krásné sledovat nadšení, s jakým se dítka vrhala na plnění úkolů. Dívat se, jak se nebojí a sebevědomě odpovídají a luští a jak si pomáhají a drží pěsti ostatním. To je myslím pro mě to nejpodstatnější. Z malých divokých předškoláků nám vyrostli sebevědomí školáci, kteří ale díky hodnotám, které se jim i ve škole snaží vštěpovat, zůstávají ohleduplní a citliví vůči ostatním. Jak porostou, bude to zřejmě čím dál víc obtížnější úkol jak pro pedagogy, tak pro nás rodiče, ale věřím, že to zvládneme a vychováme mladé lidi, kteří budou vědět, že s trochou píle všechno lze, a že skrze sebe mohou k lepšímu měnit i svět kolem. Našlápnuto k tomu mají znamenitě. Za to patří všem v Bellamosu a kolem něj náš velký dík. Děkujeme.

Lucie Cesarová, v školskom roku 2015/2016 matka prváčika Dominika

Dobrý deň!
Na úvod by som sa chcela predstaviť, volám sa Jana Dawelbeitova a som mamou Emy a Kima, ktorí navštevujú BellAmos od minulého roka. Žili sme tri roky v Írsku, kde sa Kamal narodil, a potom štyri roky v Anglicku, kde aj navštevovali školu. Chcela by som tým naviazať na článok mojej dcéry Emy, a povedať pár slov aj ja ako rodič. So školou v Anglicku som bola spokojná až na pár výnimiek, ktoré však nemali nič spoločné s kvalitou výučby. Vadilo mi, že už 4-ročné deti museli navštevovať školu. Bolo to podľa mňa zavčasu a prichádzali o detstvo. Škola začínala síce o 9.00, ale končila o 15.30hod, kedy sa deti hromadne vyzdvihovali. Napriek tomu mali dokonale premyslenú „policy“, kde sa deti ráno odovzdali učiteľke do ruky a poobede vám ich ona odovzdala späť. Neexistoval mimovoľný pobyt deti mimo areálu školy, ani v budove školy, aj na dvor chodili s dozorom.
Deti si do školy nosili len desiatu, žiadne knihy ani zošity, všetko, dokonca aj písacie potreby mali v škole. Všetko bolo zabezpečené školou. Rodičia zabezpečili iba uniformu.
V triedach bolo 25 až 30 detí, ale mali učiteľa a asistentku učiteľa, ktorá tam bola po celý deň. Jej úlohou bolo pomáhať „slabším“ žiakom, tým nemám na mysli žiakom so špeciálnymi potrebami, tí mali osobného asistenta. Učiteľ mal len učiť. I keď to vyzerá ako dokonalý chaos, veľmi dobre to fungovalo. Deti boli v skupinách po 4 až 6, podľa ich levelu, a tak každý mal primeraný prístup. Napríklad vo štvrtej triede boli spolu deti s level druhákov s nadpriemernými deťmi (level šiestakov). Nikto nebol ukrátený, lebo sa skupiny po troch týždňoch menili, a tak lepší ťahali slabších, pričom sa ich level udržal. Mali dokonca aj rozdielne testy, prispôsobené ich levelom. Nikto nemohol odpisovať alebo argumentovať, že to bolo ťažké. Deti, ktoré napísali svoj level na 100%, dostali na druhý deň test o level vyšší. Tým sa učiteľ snažil zistiť, čo všetko je v dieťati , a čo ho ešte môže naučiť. Snažil sa vytiahnuť z dieťaťa všetko, čo vie, nie mu ukázať, čo nevie. Zatiaľ sa slabší tešili aj z toho malého úspechu, čo pokročili. Nikto neprepadol, každý pokračoval svojím tempom. Čo bolo veľmi pozitívne podľa mňa, išli heslom, že nie je dôležité dosiahnuť národný priemer, ale osobný progres. Čo znamenalo, že dieťa muselo napredovať aspoň jeden level za semester. Ak to tak nebolo, škola ihneď kontaktovala rodičov a spolu zvolili ďalší postup, či formou doučovania alebo asistentkou.
Dôležité bolo napredovať.
Výsledky žiakov, level, vysvedčenie, ako to voláme na Slovensku, bolo adresovane rodičom, v zalepenej obálke.
Považovali ho za vysoko „private“, osobnú vec medzi učiteľom, žiakom a rodičom. A spoločensky neprípustné opýtať sa hodnotenie druhého žiaka, čo mi bolo hneď na začiatku povedané. Výborné... staraj sa o seba a nie o druhých! To by potrebovalo naše SLOVENSKO.
Na záver výrok:
Človek má tri cesty, ako múdro konať.
Najskôr premýšľaním: To je tá najušľachtilejšia.
Druhá napodobovaním: To je tá najľahšia.
Tretia skúsenosťou: To je tá najtvrdšia.
(Konfucius)

Jana Dawelbeitová, v školskom roku 2015/2016 mamina druháka Kima a šiestačky Emy

Milí pedagógovia, rodičia, deti!
Aj keď do časopisu ZVONČEK väčšinou prispievajú žiaci, rozhodla som sa ako matka žiaka Vašej školy vyjadriť svoje uznanie a poďakovanie za všetko, čo pre žiakov robíte. Nakoľko Daniel nastúpil do BellAmosu až od druhého stupňa, a je žiakom Vašej a teraz už aj „našej“ školy druhý rok, už teraz môžem úprimne skonštatovať, že som toto rozhodnutie mala ako matka, ktorej záleží na vzdelaní a prostredí, v akom žiak vyrastá, urobiť dávno. Z môjho syna, odkedy sa stal žiakom Vašej školy, je iné dieťa. Jeho povahové vlastnosti sú tichosť a utiahnutosť a nie je nič krajšie pre mňa ako matku, keď sa mu príchodom zo školy nezavrú ústa a rozpráva mi o hodinách a priebehu vyučovania. Žiaľ, predtým som takéto niečo nepoznala. Veľmi si vážim Váš prístup, atmosféru, akú v škole vytvárate a pozitívnu energiu, ktorá je každý deň, každú hodinu, kedykoľvek mám možnosť byť v priestoroch školy.
Takisto by som rada vyzdvihla mimovyučovacie aktivity /výlety, exkurzie, akcie mimo školy/, ktoré pre deti organizujete. Lebo toto vôbec nie je samozrejmosť.
Ďakujem, že sa správate k deťom s úctou a slušne. Nikdy som v škole nepočula nervózne frázy, nervózne príkazy.
Ďakujem, že pristupujete k práci zodpovedne a profesionálne, že som na Vás nikdy nepostrehla „syndróm vyhorenia“.

Mgr. Jarmila Donková, v školskom roku 2015/2016 maminka šiestaka Daniela

Naša dôležitá voľba

Keď sa blížil zápis do základných škôl, stáli sme pred rozhodnutím, ktorú školu vybrať pre našu dcéru Ninku. Na výber bolo množstvo alternatív. A tak sme začali zvažovať pre a proti. Nakoniec sme sa rozhodli pre SZŠ BellAmos. Prečo? Túto školu navštevoval aj Ninkin starší brat Janko. Pri Jankovi sme mali iba samé dobré skúsenosti. Veľmi sme oceňovali individuálny prístup, množstvo mimoškolských aktivít a to, že učitelia sa maximálne, až nad rámec, venujú deťom. Ninkinou triednou učiteľkou sa stala Mgr. Ivonka Guráňová, ktorá kedysi učila aj moju sestru a tá s ňou bola nadmieru spokojná. Ivonku si hneď obľúbila aj naša Ninka.

V BellAmos poznám veľa učiteľov, ktorým dôverujem a bez problémov im zverím svoje dieťa. Aj samotná pani riaditeľka Mgr. Anna Thomková mala  dobré meno už pred mnohými rokmi ešte na Základnej škole Eštovova. Nebolo teda pre nás toto rozhodovanie dlhé a BellAmos jednoznačne vyhral. Veľmi sa nám okrem iného páči aj to, že v tejto škole každý každého pozná, deti z jednotlivých ročníkov sú navzájom kamarátmi a celá škola je ako jedna veľká rodina. Sme preto radi, že naša dcéra Ninka je jej súčasťou.

rodičia prváčky Ninky Záborskej, školský rok 2016/2017


Dovoľte, aby som sa Vám predstavila. Volám sa Zuzana Šestáková a som mamou Ronalda, žiaka 5.S triedy na našej základnej škole BellAmos. Dostalo sa mi tej radosti, aby som sa s Vami podelila o moje pocity a názory z nášho rozhodnutia zmeniť základnú školu. Áno, od 1. februára 2016 sme sa rozhodli Ronalda preložiť na Súkromnú základnú školu BellAmos. Dôvod? Hľadali sme niečo iné, ako nám poskytovala predchádzajúca škola. Viem, že každé dieťa je iné a teda mu aj niečo iné vyhovuje. V minulosti som mala priateľku, ktorej dve dcéry chodili na BellAmos (dnes sú to už dospelé slečny), a už vtedy som celé dni počúvala chvály a ódy na školu, ktorú navštevovali. Vtedy som to však brala jedným uchom dnu a druhým von, nakoľko ja som mala vtedy ešte malé deti. Ako šli roky, podchvíľou som sa stretala s ľuďmi, ktorí mali veľmi pozitívne skúsenosti a rozprávali mi, aké šťastné chodia ich deti zo školy. Keď sme aj my dospeli do rozhodnutia, že zmeníme školu, všetky prijaté informácie hovorili, že práve BellAmos bude tá najlepšia voľba. Potom prišiel deň D, kedy som s mojím synom prišla na prvý skúšobný deň. Všetko bolo také dokonalé, že som si vravela, či je to vôbec pravda. Pani riaditeľka nás s láskou prijala, bola veľmi milá, ústretová. Potom sa nás ujala pani učiteľka Herbrychová. Jej profesionálny a úžasný ľudský prístup ma skutočne dostal. A samozrejme aj môjho syna. Priestory školy sa nám veľmi zapáčili (mne hlavne vôňa dreva v Knižnici Janka Hraška). Potom nám predstavili skvelú triednu pani učiteľku Mojšovú. A bolo rozhodnuté. Zatiaľ ubehli len dva mesiace, ale môžem povedať, že ani na chvíľu sme neoľutovali. Môj syn chodí zo školy šťastný, miluje florbal, ktorý hráva aj v rámci telesnej výchovy a aj každú stredu v rámci krúžku. Majú skvelý kolektív, skvelých učiteľov, ktorí sú ochotní venovať sa deťom aj mimo svojich vyučovacích hodín. Skrátka, poznáte to – šťastné dieťa – šťastný rodič! A toto je presne náš prípad.

Zuzana Šestáková, mamina Ronalda z 5. S, školský rok 2015/2016


Keď ma pani učiteľka Vaváková oslovila s tým, či by som prispela do školského časopisu, naozaj som si niekoľko dní trápila hlavu, o čom napísať. Ale keďže po toľkých rokoch na materskej dovolenke (už to bude s niekoľkými prestávkami 12) je moja kreativita na bode mrazu, väčšia múdrosť ma nenapadla ako porozprávať o tom, ako sme sa vlastne dostali k Bellamosu... Takže, keď sme sa kedysi dávno, pred mnohými a mnohými rokmi rozhodovali, do ktorej školy pôjde náš prvorodený, pre mňa to bol vždy Bellamos. Mám pár dobrých priateľov, ktorí majú s touto školou dobré skúsenosti a v dobrom na ňu spomínajú, aj keď deti už sú dospelé.

Okrem toho som vedela, že počty žiakov v triedach sú výrazne nižšie ako na štátnych školách. Nechcela som, aby si niekto moje deti zaradil podľa prvého dojmu, bez toho, aby ich spoznal. Nie každý vie urobiť dobrý prvý dojem, viem o tom svoje. Napríklad aj to, že to často býva iba dojem. Pre môjho manžela to ale tak rýchle nebolo. Netradične, je o čosi šetrnejší než ja (naozaj poznám tak zo dva páry kde je to naopak), takže potreboval trochu pádnejší argument než môj, viac menej intuitívny. Ten našiel práve v týchto deťoch, ktoré navštevovali BellAmos. Na rozdiel od ostatných detí, tieto sa vedeli prezentovať aj pred viacerými ľuďmi, nebáli sa prejaviť svoj názor a tiež ho vedeli zrozumiteľne vyjadriť. Neboli zahanbené ani zakríknuté, bolo vidno, že sa na ich potenciále naozaj pracuje.
Niečo na tom asi bude, náš Matúš vie svoje názory prezentovať naozaj zrozumiteľne. Niekedy až príliš... Ale aby som neodbočovala, toto presvedčilo aj môjho manžela a Maťko sa stal žiak BellAmosu. O rok neskôr k nemu pribudla aj Tejka a tento rok Saška. Netvrdím, že vždy bolo všetko ružové. Nebolo, boli aj tažšie chvíle. Najmä keď sa nám narodilo poradové číslo 4. Ale prekonali sme to (aj keď ružová to ešte stále tak úplne nie je) aj s výraznou ústretovosťou pani učiteliek. Najmladší adept má ešte pár rokov čas, ale zatiaľ si naozaj neviem predstaviť, že by išiel inde. Ani nevidím dôvod, deti si zaslúžia dobré vzdelanie, ale aj to, aby im niekto pomohol zistiť, v čom sú najlepší a čo ich baví...

Lucia Šlichtíková, mamička Matúša, Tejky a Sašky – našich bellamosákov (školský rok 2015/2016)


Volám sa Katarína Sýkorová a som mamina vášho nového spolužiaka zo 7. S, Peťa Sýkoru. Som rada, že vám môžem napísať pár slov, prečo sme sa rozhodli pre už aj “našu” školu.
Z pohľadu rodiča vôbec nie je jednoduché vybrať školu pre svoje dieťa, ktorá by spĺňala všetky požiadavky, ktoré si “vysnívate”. O to viac oceňujem, že taká vysnívaná škola naozaj existuje. Súhlasím s názorom maminky, pani Šestákovej, ktorá sa vám prihovárala v minulom čísle. Aj my sme počuli na BellAmos len chválu, po očku som sledovala výsledky monitorov, a tie boli super! Páči sa mi práca učiteľov s deťmi, ich nadšenie a samozrejme celkový dojem umocňuje atmosféra školy. Keď sme prvýkrát prešli prahom, mala som jemnú nervozitu… Človek nevie, čo presne má čakať.  O to väčšie bolo moje prekvapenie z vrúcneho prijatia. Celé naše stretnutie prebiehalo uvoľnene a príjemne.
Všetko okolo nás nás dostalo a najviac nášho Peťa. Úplne ho pohltila knižnica Janka Hraška, citlivý a materinský prístup pani riaditeľky a pani učiteľky Herbrychovej. Odrazu sme videli, že nám učiteľ naozaj rozumie, že chápe, o čom rozprávame, že chceli s nami hľadať lepšiu cestu za vzdelaním, a to bolo skvelé. Aké sú naše očakávania ako rodiča? V prvom rade je pre nás dôležité, aby sa náš Peťo dobre cítil, aby videl, že učiť sa dá aj zábavnou formou, že mu učitelia pomáhajú a snažia sa, aby napredoval… Verím, že naše rozhodnutie bolo správne a teším sa z každého dňa v BellAmose.

Katarína Sýkorová, v školskom roku 2015/2016 mamina siedmaka Petra


Milý BellAmos!
Úprimne môžem skonštatovať, že po kladnej skúsenosti mojich oboch detí, som maximálne s BellAmosom spokojná. S vaším vyučovacím procesom a metódami dostali a dostávajú (teda už len Lucas, vzhľadom na to, že dcéra Natália chodí už druhý rok na osemročné gymnázium Lettricha) skvelé základy pre samostatné učenie. Takisto práca s textom a čítanie s porozumením im tiež nerobia žiadne problémy a to, že deti chodia zo školy spokojné a usmiate, aj keď samozrejme s úlohami, tak to je to podstatné.
Veľmi chválim a vážim si aj možnosť individuálneho štúdia. Vzhľadom k tomu, že Lucas chodí štyrikrát do týždňa na hokejové tréningy, tak vďaka tomuto vzdelávaniu pri niektorých predmetoch sa dá skĺbiť aj kvalitné vzdelanie so športom.
Okrem učiteľského zboru som veľmi spokojná aj s prácou vždy usmiatych pani vychovávateliek. Takisto sme spokojní s krúžkami, z ktorých si deti vždy vedeli a vedia vybrať, hlavne z tých, ktoré sú zamerané na šport a pohyb. Želám BellAmosu veľa spokojných detí!
Ing. Jana Franeková, v školskom roku 2015/2016 mamička Lucasa z 5. S a bývalej bellamosáčky Natálky


Keď sme náhodou pred pár dňami našli pri upratovaní fotografie našej dcéry spred 9 rokov, zaskočili nás dve veci, že v tom čase sme fotili ešte na film a fotky si nechávali vyvolávať v meste vo fotoštúdiu a druhá, že je to 9 rokov odkedy naša prvorodená dcéra prekročila prah základnej školy BellAmos.
Výber školy bol skôr na otcovi, keďže je on rodákom z Martina. V prvom momente nás pri výbere školy napadla ZŠ na Mudroňovej ulici, ktorú sme generačne navštevovali. Avšak náhodne sme sa dozvedeli o škole, kde je v triede minimálny počet žiakov a venovanie žiakom je skoro individuálne.
Niekedy sme mali pocit, že učiteľský zbor hrá vzhľadom k počtu detí v triede presilovku. Samozrejme začiatky boli pre ňu so slzičkami, neskôr sme museli vstávať celkom dlhú dobu už pred piatou ráno, nakoľko naša dcéra bola veľmi nedočkavá a zároveň nepoznala hodiny a nevedela presne určiť, koľko ešte chýba do ôsmej hodiny. Takto nejako sa stal BellAmos postupne súčasťou jej a aj nášho života. Asi najviac sme o škole vedeli, keď sme spoločnými silami doma vypracovávali projekty. Po skončení prvého stupňa sme sa rozlúčili s pani učiteľkou Kováčovou, ktorá určite zanechala v našej dcére dobré spomienky a pomohla jej otvoriť dvere do etapy života, kedy sa začíname vzdelávať. Po 4 rokoch sme sa pokúsili dostať sa na gymnázium na Ľadovni, kde sme ale napriek snahe a dobrej štartovacej úrovni BellAmos neuspeli. Tento neúspech nás však neodradil a o to vážnejšie sme sa začali pripravovať na gymnázium V. P. Tótha, nasadenie bolo naozaj veľké. Avšak tu naše úsilie prekazila červená vláda, ktorá dáva do popredia robotnícke kádre asi pre vznikajúce automobilky a 6-ročné gymnázia zrušili. Táto neférovosť a bezmocnosť boja proti štátnemu zriadeniu našu dcéru mierne odradila a v ďalšom štúdiu ZŠ poľavila. Musíme sa priznať, že aj nás.
Voľnočasové aktivity nemožno opomenúť. Boli naozaj bohaté, spomeniem exkurzie, divadelné predstavenia, škola v prírode, športové aktivity ako plávanie, lyžiarske výcviky boli na každoročnom poriadku. A tak prešlo 9 rokov nášho spoločného života. O 30 dní sa uzavrie táto kapitola života, na ktorú bude naša dcéra a my určite dobre spomínať. Ďakujeme BellAmos.

rodičia Zuzky Horváthovej z 9. S, školský rok 2014/2015


Ako sme vnímali prechod na 2. stupeň ZŠ

Náš syn Maťko je pomerne citlivé, vnímavé dieťa s ochranárskymi sklonmi k slabším. Má veľkú výhodu, že kolektív pre neho znamená podstatnú súčasť jeho sveta, do ktorého sa začleňoval vždy bez problémov. Vie, že v rodine má stopercentnú podporu a rodina ho bude ratovať, nech sa deje čokoľvek, ale dobre si uvedomuje, že za prípadné svoje huncútstva ho trest neminie. Na prvom stupni Maťko našiel dobrý kolektív spolužiakov, milú a starostlivú pani učiteľku, ktorá na „svoje deti“ nedala dopustiť a vypiplala ich od malých žiačikov krok po kroku až do predpuberty, takpovediac k slečnám a chalanom s vlastným názorom. Ako mama, ktorá nedá na svoje deti dopustiť, či v dobrom či v zlom, a teší sa z každého ich pokroku. Prvý stupeň takto Maťkovi rozhodne rodinu pripomínal, do školy chodil rád a tešil sa aj na každú mimoškolskú aktivitu. Ako to chodí, čas bežal rýchlo a ani sme sa nenazdali, stáli sme pred bránou druhého stupňa. V podstate sme si to jasne uvedomili až pri dojímavej rozlúčke s pani učiteľkami z prvého stupňa v júni minulého roka. Aj napriek blížiacim sa prázdninám, sme sa viac začali baviť o nadchádzajúcom školskom roku. Na jednej strane boli očakávania Maťka a samozrejme i nás rodičov. U syna to bolo najmä nadšenie z nových spolužiakov, ktorí rozšíria v ďalšom ročníku ich triedu. A tak trošku bolo z neho cítiť aj nový pocit dospelosti – „budem väčší, starší“. U nás zase zvedavosť, kto bude novou pani učiteľkou triednou a čo bude potrebné k tomu, aby Matej zvládal všetko s prehľadom, ako na prvom stupni.
Podobnú skúsenosť sme mali už so staršou dcérou, ktorá absolvovala BellAmos po 6. ročník, z ktorého odchádzala na šesťročné gymnázium. Áno, skúsenosť sme mali, ale predsa je to už sedem rokov a veľa vecí sa mohlo pomeniť, navyše naše deti sú tiež rôzne. Čo vyhovovalo dcére, nemusí nutne synovi. Otázka, či bude zvládať nový rozsah a zmeny učiva, celkový štýl vyučovania, ako si zvykne na nových pedagógov, prípadne ich prístup, bola teda stále do veľkej miery otvorená. Pravdupovediac už sme si veľmi nepamätali, nakoľko bolo potrebné zmeniť systém z hľadiska domácej prípravy na vyučovanie a intenzity podpory z našej strany ako rodičov. Voľné dni prázdnin ubehli ako voda a zrazu sme boli v piatom ročníku. V rámci úvodného stretnutia s pani učiteľkou triednou sme sa však rýchlo zorientovali v požiadavkách a dohodli si nový spôsob komunikácie.
Je odlišný od prvého stupňa hlavne vo väčšom využívaní elektronických prostriedkov. Okrem bežných informácií, podkladov k príprave na vyučovanie sa týka aj novej elektronickej žiackej knižky. V konečnom dôsledku prechod na druhý stupeň vôbec nepredstavoval pre nášho syna stres. Naopak, prišiel opäť do známeho a dôverného prostredia, kde každého pedagóga z druhého stupňa dobre poznal už počas štyroch rokov a platí to i opačne z pohľadu pedagógov, ktorí poznajú každé dieťa po mene, i keď ich ešte neučili. Čo sa týka množstva a náročnosti učiva, skôr sme mali pocit, že je to jednoduchšie, pretože latka náročnosti na prvom stupni bola postavená dosť vysoko - chvalabohu, a za to patrí vďaka pani učiteľke Zuzke. Sme radi, že aj my patríme do tejto BellAmos-áckej rodiny.

Ľubomír Koniar, v školskom roku 2014/2015 otec Maťka z 5. S


Naša správna voľba
Naša voľba správnej základnej školy bola tak trochu na dva pokusy. Tak ako každý rodič, aj my s manželkou sme starostlivo vyberali a voľba najprv padla na inú súkromnú školu v Martine. Dostali sme veľmi milú pani učiteľku Žanetku, ktorá deti nadchla a Matej sa zo školy tešil a my samozrejme s ním. Pani učiteľka však čoskoro odišla na materskú dovolenku a v triede sa počas nasledujúceho školského roku vystriedalo niekoľko učiteľov. Ako rodičia sme to nevnímali príliš pozitívne a celý prvý stupeň bol takpovediac o kompromisoch, ktoré postupne prerástli do nespokojnosti. A tak aj za cenu zmeny prostredia a privykania si na nových spolužiakov po rozhovore s pani riaditeľkou Thomkovou a predpokladanou Maťkovou triednou učiteľkou pani Herbrychovou sme sa spolu ako rodina rozhodli pre BellAmos.
S veľkými očakávaniami a priznám sa za seba aj s miernou nervozitou sme po letných prázdninách začali teda navštevovať novú školu a teraz s odstupom času sa z tohto rozhodnutia ako rodičia tešíme. Vďaka akciám ako je Noc s Andersenom, výlet do Bratislavy, plánovaný výlet do Prahy a tiež napríklad školskému časopisu Zvonček je škola nielen o povinnostiach, ale aj o zážitkoch. Sme radi, že sa náš syn do školy teší, a preto by som rád využil túto možnosť a prostredníctvom Zvončeka poďakoval všetkým pani učiteľkám za spôsob, akým vedú deti a hľadajú spôsob, ako ich zaujať, prebudiť v nich zvedavosť a záujem o učivo. Viem totiž, že to vôbec nie je ľahké.
Ďakujeme .

Martin a Martina Remenárovci – rodičia Maťka Remenára z 5. S, školský rok 2014/2015


Začnem malým predškolákom, ktorému cestou zo škôlky raz tak svietili oči, viac a inak, keď volal na mne vtedy neznámu: Renátkaaa! To je pani učiteľka, vysvetlil. Časom sme ako každý rodič prechádzali obdobím správne zvoliť tú správnu školu. Náročné, ako všetko čo chce človek urobiť dobre. Po priamych a úprimných odporúčaniach sme absolvovali prijímací pohovor v „našej“ škole s pani riaditeľkou Thomkovou a Renátkou.
Po srdečnom prijatí a ešte srdečnejšej, priamej komunikácii bolo rozhodnuté. Všetky pochybnosti a nerozhodnosť boli vďaka nim zrazu preč. Začal sa školský rok. Čarovanie z klobúka, prvá sobota, kedy ráno Adam ostal smutný, lebo škola nie je otvorená. Nie veľa nadšenia pri odchodoch zo školského klubu. Pre mňa je to úžasná vizitka školy. Prvé Comenia Script, čísla, angličtina, prírodoveda, etika, informatika, povinnosti, zodpovednosť. Prvé nezhody v kolektíve, riešenia, hľadanie si miesta a cesty. Mimoškolské aktivity organizované školou? Sú pestré, dobre načasované, nápadité a profi zvládnuté.
Prvé polročné hodnotenie ich práce a snaženia absolútne trefné a objektívne. Vlastne, hodnotenia nielen ich práce a snaženia, ale zároveň hodnotenia kvality výuky, správnej voľby spôsobu podania, atmosféry, ktorá vládne v danom prostredí a v neposlednom rade zhodnotený čas rodičov, ktorí patrí v prvom rade našim deťom. Sú vďaka zdraví. Svojim spôsobom nespútaní. Každý z nich je originálny. Veľký dar. Každý z nich má úžasný potenciál. Škola a pedagogický zbor prijal za svoje veľkú zodpovednosť, tým, že ich prijal za svojich žiakov. Zároveň dostal plnú dôveru každého rodiča tým, že sme vám zverili svoje najdrahšie, čo máme. Naše deti. Rodič svoje dieťa vedie a je mu vzorom či chce alebo nie. Je to samozrejmosť, povinnosť a zodpovednosť. Nie vždy sa nám to darí podľa predstáv, no robíme to najlepšie ako vieme, avšak vždy sa dá urobiť viac. Adam chodí do školy rád, rád sa učí a stále sa mu zo školy, viac či menej nechce. To je pre mňa tá najlepšia vizitka školy. V mojich očiach i v srdci máte veľký obdiv a úctu za to, čo robíte a hlavne ako to robíte. Ste ľuďmi s kusom srdca, nadšenia a prirodzenej autority. Ako rodičia máme šťastie na profesionálov a dobrých ľudí na správnom mieste. Ďakujeme! Veľká vďaka patrí pani riaditeľke, pani učiteľke Renátke Špiriakovej, pani vychovávateľkám, celému pedagogickému zboru, pani upratovačkám a v neposlednom rade pani kuchárkam.

S úctou Martin Valko, otec Adamka z 1. SA, školský rok 2014/2015


Volám sa Simona Pacerová a som maminou šiestaka Aďka a deviataka Tomáška. Dostala som slovo ako zástupca rodičov v týchto triedach. Ešte dnes si pamätám úplne prvý deň mojich ratolestí v škole... Ich rúčky stískajúce moju dlaň, ohúrené veľkosťou školy ,množstvom cudzích detí a chaosu. Rýchlo museli opustiť skrýšu a spoločne vkročiť do školského sveta. Dostali nové, náhradné „mamy“, ktoré ich naučili mnoho nových, nepoznaných vecí. Detské čarbanice postupne dostávali zmysel a z čiarok sa stávali písmená, z písmen slovíčka a po nich vety. Pani učiteľky dokázali deťom odovzdať užitočné vedomosti, ale predovšetkým odovzdať im múdrosť, lásku a dobro. Venovali im obrovskú trpezlivosť, ktorú nezabudli niekedy ponapínať , množstvo svojho voľného času a často samých seba, lebo bez toho by ich práca nemala zmysel. Pomáhali im prežiť školský rok čo najúspešnejšie, s dobrými známkami, spoločne sa prebiť horami vedomostí, poznatkov, vážiť si seba aj rešpektovať druhého, dosiahnuť prvenstvá na súťažiach, získať nových kamarátov, zažiť mnoho zážitkov na výletoch či lyžiarskych zájazdoch... je toho mnoho, v čom nám „náhradné mamy“ pomohli na ceste vzdelávania našich detí.
Teraz sú obaja už na druhom stupni. Krásne a bezstarostné roky ubehli. Ťažkými krokmi kráčajú vpred, veriac, že všetko zvládnu. Prišli namáhavejšie predmety, s nimi i noví pedagógovia. Úlohy sú ťažšie ale ciele zostali rovnaké. Došlo aj na prvé nezhody a porušenia školského poriadku. Ale aj keď svojich učiteľov neraz sklamali, zranili, oni to nevzdali - odpustili im a naďalej ich vedú a odovzdávajú im svoje vedomosti, a učia ich, že i v bežnom živote ešte veľakrát zakopnú, sklamú a aké je dôležité dať niekomu druhú šancu. Šancu na kvalitné vzdelanie im ich škola v plnej miere poskytuje. Je na nich, aby zo školy vyšli ako vzdelaní, sebavedomí mladí ľudia, pripravení na ďalšiu etapu svojho života.
Keďže vieme, aké je postavenie učiteľa v našej spoločnosti, chcem vysloviť veľké poďakovanie a aspoň morálne ocenenie všetkým pedagógom tejto školy, ktorí napriek ťažkým podmienkam v školstve robia svoju prácu s nadšením, láskou, kreativitou a s vedomím svojej obrovskej zodpovednosti v procese vzdelávania.
S úctou

Mgr. Simona Pacerová, v školskom roku 2014/2015 mamina šiestaka Adriána a deviataka Tomáša


Som mamou Sandry, žiačky 3.S. triedy. Bola som vybraná z rady rodičov, aby som napísala príspevok do školského časopisu. Ani som dlho nerozmýšľala, o čom bude písať. Začnem od začiatku. Prečo som vybrala práve BellAmos pre svoju dcéru? Výber školy bol pre mňa veľmi dôležitý.

O BellAmose som vedela od mojej sestry, ktorej tu vyštudovali dvaja synovia. Preštudovala som si mnohé dostupné informácie o škole - výsledky súťaží, monitory, absolventov školy. BellAmos bol pre mňa od začiatku na prvom mieste. Na zápise si nás získali svojím profesionálnym prístupom, individuálnym prístupom k deťom. Celý zápis bol pre našu rodinu veľkým zážitkom. Hneď sme boli presvedčení, že náš výber bol správny. Sandra si školu zamilovala, vládne tu príjemná atmosféra. Aj staršie deti veľmi milo pristupujú k mladším spolužiakom. Mnohé akcie - dielne, trhy upevňujú vzťahy v škole. Je tu taktiež obrovský výber krúžkov, je pre nás vždy problém vybrať si len dva. Učitelia v BellAmose sú vždy ústretoví. Profesionálni, ale zároveň veľmi milí a ľudskí.

Aby to nebolo všetko zase také „cukrové, presladené“, aj tu, ako všade inde, sú rôzne problémy, starosti, ale na škole sa vždy všetko dá alebo sa hľadá spôsob, aby sa to dalo. Nikdy nie je nič neriešiteľné. Vládne tu rodinná atmosféra. Každému by som BellAmos odporúčala. Pre mňa to bola
určite tá najsprávnejšia voľba.

Lenka Pareničková, v školskom roku 2014/2015 mamina tretiačky Sandry


Môj prváčik je zo školy nadšený. Páči sa mu viac ako v škôlke. Učivo zvládol bez problémov, má výborné pani učiteľky. Teší sa aj na nápadité hodiny angličtiny. Dlho spomínal, ako boli v rámci angličtiny nakupovať v potravinách. Sú to maličkosti, ale deťom sa to veľmi ráta. Chodí rád do školského klubu, na Dreváreň a na futbal.
Bol očarený výletom do pekárne v Turčianskych Tepliciach. Páčilo sa mu aj na plaveckom kurze, Martinských Holiach a v knižnici. Pasovania za rytiera kráľa Abecedára sme sa, bohužiaľ, pre chorobu nemohli zúčastniť. Starší syn je šiestak. Veľmi rád chodí do školy. Štýl učenia má ale úplne iný, ako to bolo v prechádzajúcej škole. Veľmi veľa číta, hlavne odbornej literatúry a časopisov, z ktorých potom čerpá aj na hodinách. Páčil sa mu výlet do Múzea starovekých kultúr v Piešťanoch, vlakom do múzeí a galérií v Košiciach. Perfektná bola Noc s Andersenom. Samozrejme aj triedne akcie, ako návšteva kina, divadla, beseda s Adelou Banášovou. Nemôžem nespomenúť náš obľúbený krúžok Tuláčik, s ktorým sme sa zúčastnili niekoľkých milých akcií. Začali sme na jeseň Poludňovým Grúňom a potom sme boli azda na každom. Prešli sme Katovu skalu, v snehu sme sa brodili na Kľačiansku Maguru a Žiarsku chatu. Silvester sme trávili na Magure. Prešli sme Šíp, traverzom z chaty pod Suchým na chatu na Magure. Boli sme na Martinských Holiach a Súľovskom hrade. Bolo nám fajn, veľmi rada na to spomínam. Veľmi sa mi páčilo aj slovné hodnotenie, veľa pochvaly a farebné nálepky. Je tam napríklad aj napísané ,,Šimonko máš dobré srdiečko, pomohol si spolužiačke, alebo chválim ťa za.., pracuješ na 100%, je to veľmi milé. A aj slovné hodnotenie na vysvedčení je určite super, určite výstižnejšie ako len samostatné známky. S BellAmosom som spokojná, lebo aj moje deti sú spokojné a rady chodia do školy.

Bc. Katarína Klčová, v školskom roku 2013/2014 mamina prváka Šimiho a šiestaka Adama

© 2007 BellAmos | bellamos(at)bellamos.sk | powered by WebArranger.com | design by 2A