24. máj 2017
BellAmos - Súkromná základná škola


Menu

Aktuality














potadlo.abz.cz


V roku 2009 Agentúra MŠ SR pre štrukturálne fondy schválila Súkromnej základnej škole BellAmos v Martine projekt Inovatívnosťou zvyšujeme efektivitu vzdelávania, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu a Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Škola prostredníctvom operačného programu Vzdelávanie získa nenávratný finančný príspevok v hodnote 107 120,08 € na realizáciu jednotlivých aktivít projektu prebiehajúcich od októbra 2009 do konca apríla 2011.


Výstupom Aktivity 2.2 Humanitné vedy – inovatívne metódy v rámci vyučovania dejepisu a predmetov mediálna a regionálna výchova bola aj publikácia Humanitné vedy – inovatívne metódy v rámci vyučovania mediálnej výchovy.



Predhovor 

Diskusia o tom, či o médiách učiť aj budúcich nenovinárov, je už za nami. Odpoveď znie jednoznačne: Áno! Pred Slovenskom však stále stojí výzva: Ako?. Napriek tomu, že existuje viacero profesionálnych pracovísk, ktoré sa venujú obsahu mediálnej výchovy, je fantastické, ak sa chce nejaká škola zapojiť do tvorivého procesu miesto toho, aby sa len pasívne prizerala.

Súkromnú základnú školu BellAmos, jej riaditeľku aj učiteľov, poznám, preto ma neprekvapilo, že sa do mediálnej výchovy na vlastnú päsť pustili práve tu. A takisto ma neprekvapilo, že z prípravy predmetu nevynechali novinársku obec. Zdá sa vám to logické? Áno, ale dokonca aj keď na Ministerstve kultúry SR vznikla komisia pre prípravu koncepcie Mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania, nebol tam žiaden aktívny novinár.

Pri práci sa stretávam s množstvom ľudí, s mladými, starými, s nevzdelanými aj vzdelanými, šikovnými a nešikovnými, a nikomu z nich by neuškodil kurz mediálnej výchovy. (Viete, čo najviac rozčuľuje televíznych reportérov? Keď ich niekto volá moderátor J) Toto je samozrejme len špička ľadovca, ale naznačuje, že ľudia nevnímajú rozdiely, čo kto robí v brandži a následne, kto má akú zodpovednosť.

Som hlboko presvedčená, že mediálna výchova môže v praxi priniesť pozitívny efekt pre všetky strany spoločnosti. Už mladí ľudia budú poznať svoje práva voči médiám a takisto budú mať predstavu, čo majú od svojich novín či obľúbenej televízie požadovať. Takisto budú vedieť, ako im dokážu médiá pomôcť pri riešení – možno aj individuálneho či spoločenského problému, na ktorý môžu poukázať. Takíto diváci, poslucháči a čitatelia dokážu vytvárať na médiá efektívny tlak na kvalitu aj obsah.

Jeden nemenovaný politik sa ma raz snažil presvedčiť, že mi neposkytne rozhovor, pretože neverí, že mi ho niekto nadriadený pred vysielaním nepomení tak, že si ho nespoznám. Chcem všetkých ubezpečiť, že s takýmto konaním som sa počas svojej praxe nestretla! No aj takýto prípad naznačuje, že by nebolo na škodu veci, ak by aj nenovinári mali predstavu o tom, ako fungujú redakcie, ktoré celému Slovensku, a tie väčšie aj celému svetu, prinášajú odraz reality, keďže naživo sa všetko a všade sledovať nedá.

Na záver budem osobná. Do projektu som sa zapojila, lebo som si chcela pričuchnúť k praxi, ako reagujú deti aj učitelia: a výsledok bol výborný. Dúfam, že slovenčinári nebudú protestovať voči obľúbenej skratke predmetu mediálka, pretože keď už má niečo nie možno spisovnú, ale familiárnu prezývku, už je to jednoducho naše!

 

Mgr. Martina Dratvová - Tőrőková

reportérka spravodajstva TV Markíza



Ciele vyučovacieho predmetu

 

Cieľom mediálnej výchovy je rozvinúť u žiakov spôsobilosť - mediálnu kompetenciu zmysluplne t.j. reflektujúco, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty.

Výučba mediálnej výchovy na základných školách má prispieť k tomu, aby žiaci lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú.

Cieľom výučby je podnietiť reflexiu žiakov nad mediálnymi obsahmi, sproblematizovať, zvýšiť ich citlivosť na využívanie určitých obsahov (najmä s nadmerným a neprimeraným výskytom násilia, výskytom sexuality, či inými obsahmi nerešpektujúcimi ochranu ľudskej dôstojnosti...).

Mediálna výchova zahrňuje prednostne výchovu k hodnotám vo vzťahu k médiám a ich obsahom, ktorá na jednej strane robí žiakov citlivých pre kvalitné mediálne obsahy a  na druhej strane im poskytuje pomoc pri účinnej ochrane pred negatívnymi vplyvmi médií.

Učí žiakov správne využívať vlastnú slobodu pri výbere mediálnych produktov a uvedomovať si z toho vyplývajúcu zodpovednosť.

Základom je naučiť žiakov chápať reálne, ale i možné mediálne vplyvy na jednotlivca, ale tiež na rôzne aspekty spoločenského diania, a to tak pozitívne ako aj negatívne.

Žiaci by za pomoci výučby mediálnej výchovy mali postupne dokázať nájsť vlastný optimálny spôsob ako žiť v realite, ktorú médiá ovplyvňujú a využívať médiá ako nástroje pozitívneho ovplyvňovania tejto reality.

Žiaci budú vedení k aktívnemu zapájaniu sa do komunikačného procesu pomocou médií a s médiami a k uplatneniu svojho kreatívneho potenciálu, ktorý sa prejaví  v tvorbe vlastných produktov, resp. v aktívnom zapájaní sa do kolektívnej tvorivej mediálnej práce. 

 

Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií

 

Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)

Na kognitívnej úrovni ide o rozvoj vedomostí a schopností žiakov:

  • poznať jednotlivé druhy médií, ich funkcie, vývoj, odlišnosti, spoločenské, ekonomické, technicko-technologické, organizačné a profesijné aspekty ich fungovania, poznať typy mediálnych produktov a  proces ich vzniku (vytváraním zaujímavých mediálno-teoretických prezentácií, prácou na projektoch, tímovou prácou)
  • chápať a kriticky posudzovať mediálne spracovanú a znázorňovanú realitu, používané mediálne výrazové prostriedky a spôsoby usporiadania mediálnych produktov, diferencovane využívať médiá a ich produkty podľa kvality plnenia ich funkcií (najmä informačnej, mravnej, výchovno-vzdelávacej a zábavnej) a uspokojovania vlastných potrieb (tematickými mediálnymi workshopmi, konfrontovaním vlastných zistení a štatistík,  vlastnou projektovou činnosťou)

Na úrovni psychomotorickej ide o rozvoj zručnosti žiakov:

  • aktívne využívať médiá v procese komunikácie, produkovať vlastné mediálne príspevky využívajúc svoj kreatívny potenciál, obsluhovať  technické zariadenia a nové technológie médií, kooperovať s inými mediálnymi tvorcami v procese komunikácie (mediálnou komunikáciou so svojím okolím, kreatívnym vytváraním vlastných mediálnych projektov, spoluprácou s mediálnymi pracovníkmi z miestnych médií)

Na úrovni afektívnej ide o rozvoj schopností a postojov žiakov:

  • kooperovať s inými mediálnymi tvorcami v procese komunikácie, zaujímať kladný postoj k mediálnym produktom, ktoré poskytujú pozitívne hodnotové orientácie pre život človeka a vyberať si takéto pre svoj konzum, odmietať mediálne obsahy, ktoré odporujú etickým normám, prinášajú deformovaný pohľad na hodnoty a ohrozujú či škodia jeho osobnostnému vývinu. (predovšetkým nerešpektujú právo človeka na ochranu jeho intimity, propagujú násilie ako normálnu a akceptovateľnú formu riešenia medziľudských a spoločenských konfliktov) (sledovaním aktuálneho mediálneho diania na Slovensku, stretávaním sa s mediálnymi pracovníkmi z rôznych druhov a typov médií, selektovaním výberu typov médií na základe dodržiavania etických noriem, mediálnymi diskusiami a besedami) 
  • snažiť sa zodpovedným prístupom eliminovať negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť, dokázať prehodnocovať svoj vzťah k médiám, reflektovať  svoje návyky využívania médií, korigovať ich, nahradiť vlastný mediálny konzum alternatívnou zmysluplnou činnosťou (stretnutia s priateľmi, výlety do prírody, športová činnosť, hobby...) (konfrontovaním s inými názormi, analýzou mediálnych vplyvov na život a zdravie jednotlivca v spoločnosti, vlastným presvedčením a predchádzaním negatívnych vplyvov médií na človeka, ponukou a ukážkovou alternatívneho a zmysluplného využívania voľného času)

Komunikatívne a sociálno interakčné spôsobilosti

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej komunikačnej kompetencie sú využívané stratégie, ktoré majú žiakom umožniť:

  • diskutovať o mediálnych problémoch a dianí na Slovensku, porovnávať jednotlivé médiá, charakterizovať znaky televízie v porovnaní s ostatnými druhmi médií, využívať informačné a komunikačné prostriedky, spoluúčasť pri zostavovaní spoločného scenára pri tvorbe vlastnej relácie, pracovať v atmosfére kolektívnej spolupráce, pracovať v skupine a vedieť sa prispôsobovať (tímovou prácou, prácou na spoločnom projekte, prácou s informačno-kumunikačnými technológiami, mediálnymi workshopmi a besedami, stretnutím so scenáristom, kreatívnou prácou na vlastnom scenári, mediálnymi exkurziami v rôznych druhoch médií a mediálnymi akciami s redaktormi a mediálnymi pracovníkmi z miestnych a regionálnych médií)

Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k učeniu sú využívané stratégie, ktoré majú žiakom umožniť:

  • uvedomiť si úlohu médií a posudzovať ponuku médií diferencovane s ohľadom na prínos, ktorý môžu získať využívaním médií, rozlišovať a porovnávať masové médiá: noviny, časopisy, rozhlas, televízia a internet, rozlišovať medzi získavaním „pozitívneho“ a „negatívneho“ z médií, vnímať zábavu nielen ako základnú funkciu médií, ale aj spôsob, ktorým nám môžu kradnúť čas, na konkrétnych príkladoch určiť, čo je porušením etiky v médiách, pochopiť základné rozdiely medzi médiami z hľadiska spôsobu poskytovania informácií, uvedomiť si časové prispôsobovanie sa televíznemu programu a rozdiel oproti ostatným médiám, byť schopný rozlišovať medzi realitou mediálnou a zažívanou, porozumieť podstate tvorby programu od jej naplánovania v typovej vysielacej štruktúre až po moment, kedy sa program dostane na televíznu obrazovku, uvedomiť si, aké sú rozdiely medzi ponukami verejno-právnej a komerčnej televízie pre deti a mládež, čo sa týka ich množstva i kvality, prehodnotiť svoje sledovanie televíznych programov a začínať viac sledovať druhy programov, ktoré sú určené pre jeho vekovú kategóriu, uvedomiť si prínos najmä výchovno-vzdelávacích programov pre jeho osobnostný vývin a viac ich sledovať, aplikovať získané teoretické poznatky pri simulácii nakrúcania autorsky vlastnej štúdiovej relácie v triede, analyzovať audiovizuálny komunikát a kriticky hodnotiť televízny program podľa kritérií: námet, jeho zaujímavosť a spôsob spracovania námetu, participovať na kolektívnom procese tvorby televíznej relácie od napísania a výber najlepšieho námetu až po realizáciu, preukázať zručnosť pri obsluhovaní filmovej kamery – kamery fotoaparátu (aktívnym teoretickým a praktickým nadobúdaním mediálnych poznatkov, skupinovou a tímovou prácou na rôznych projektoch, osobným stretnutím s pracovníkmi v médiách, mediálnymi besedami a workshopmi, prácou s najmodernejšími informačno-komunikačnými technológiami, oboznamovaním sa s kamerou, fotoaparátom a spôsobom výroby televíznej relácie, prácou na vlastnom scenári, sledovaním aktuálneho mediálneho diania a mediálnej kritiky, zaujímaním vlastného kritického postoja k rôznym mediálnym problematikám).

 

Schopnosť tvorivo riešiť problémy

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k riešeniu problémov sú využívané stratégie, ktoré majú žiakom umožniť:

  • rozvoj kritického myslenia a logického uvažovania, vytváranie vlastných názorov na problémové situácie, hľadanie variantov riešenia problémov a overovanie správnosti riešenia, samostatné porovnávanie jednotlivých médií a ich vplyvu na detského prijímateľa, prehodnotiť svoje sledovanie televíznych programov a začínať viac sledovať druhy  programov, ktoré sú určené pre jeho vekovú kategóriu, uvedomiť si prínos najmä výchovno-vzdelávacích programov pre jeho osobnostný vývin a viac ich sledovať (vlastným mediálnym presvedčením, rozširovaním si mediálneho obzoru, konfrontovaním vlastných názorov a presvedčení, sledovaním a porovnávaním informácií v jednotlivých médiách, ich analyzovanie a porovnávanie, vlastným zdravým mediálnym presvedčením)



© 2007 BellAmos | bellamos(at)bellamos.sk | powered by WebArranger.com | design by 2A